Rozpočet Európskej únie je v poslednej dobe v centre politického diania v EÚ. Prvým dôvodom je tradičné každoročné pripravovanie a schvaľovanie rozpočtu EÚ. Tentokrát do toho navyše vstúpila jedna udalosť, ktorá nemohla prísť v nevhodnejší čas. Ako sa totiž na základe nových prepočtov ukázalo, krajiny, ktorým sa darilo viac, musia do rozpočtu Európskej únie spätne doplatiť množstvo peňazí. V prípade Británie išlo napríklad až o pätinu čistého ročného príspevku Európskej únii.

Skutočné zmeny vo výdavkoch

Spomínaná súhra okolností je dosť nešťastná, no mohla by poslúžiť ako podnet na vykonanie skutočných zmien. Aký význam má nalievať stále nové a nové peniaze do rozpočtu Európskej únie, ktorý neustále zlyháva v dosahovaní stanovených cieľov?

Európsky účtovný dvor nedávno zverejnil svoju výročnú správu o efektívnosti využívania prostriedkov EÚ. Vzhľadom na veľké množstvo chýb však audítori odmietli rozpočet EÚ za rok 2013 podpísať.

A nebolo to prvýkrát.

Veľké množstvo chýb našli audítori v rozpočte Európskej únie už dvadsiaty rok v poradí.

Neefektívny rozpočet Európskej únie

Namiesto toho, aby sa rozpočet Európskej únie znížil, EÚ plánuje viac toho istého. Keďže ani aktuálny rozpočet Európskej únie dnes nestačí, predseda Európskej komisie Juncker predstavil investičný balík v hodnote ďalších 300 miliárd eur, ktorý má podporiť ekonomiku.

Všetky tieto peniaze pôjdu ako vždy na úkor daňovníkov.

Samozrejme, tento investičný balík, rovnako ako všetky podobné iniciatívy v histórii, je odsúdený na zlyhanie. Stimulovanie ekonomiky cez dane produktívneho obyvateľstva totiž logicky nikdy fungovať nemôže.

Ak má teda Európska únia fungovať lepšie a udržateľnejšie, hádky o účtovných presunoch peňazí už nebudú stačiť.

Na skutočnú zmenu je potrebný nový prístup lídrov EÚ, ktorý vychádza z toho, že nie centrálne plánovanie, ale sloboda vytvára prosperitu.

Až vtedy bude môcť rozpočet Európskej únie prejsť zásadnými zmenami a daňovníkom sa bude žiť o niečo ľahšie.

Zdroj

Autor je předseda strany Svoboda a solidarita

Převzato z Sulik.sk se souhlasem autora