Európska únia sa chystá na veľkú úlohu – uzatvorenie obchodnej zmluvy s USA. Ak táto úloha vyjde, bude vytvorený najväčší blok voľného obchodu na svete. Nie je však isté, či Európsky parlament túto dohodu skutočne schváli.

A ako to už pri byrokratických riešeniach býva, dohoda o “voľnom” obchode môže paradoxne priniesť v sumáre ešte menej voľný obchod. O tom, čo by Európska únia mala spraviť a prečo tak veľmi voľný obchod s USA potrebuje, na svojom blogu písal britský europoslanec Daniel Hannan.

Európska únia proti Európskemu parlamentu

Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a USA už čoskoro bude musieť prejsť hlasovaním v Európskom parlamente. Európsky parlament však voči tejto zmluve nie je práve najotvorenejší.

Zmluvu pochopiteľne odmietajú takmer všetci komunisti a fašisti (ktorí veria, že donútenie je lepšie ako slobodný obchod).

Okrem nich však táto dohoda nevonia ani mnohým europoslancom z umiernenejších skupín. Niektorí schválenie dohody podmieňujú nesúvisiacimi problémami, ako je ochrana súkromia na internete alebo zahraničná politika. Iní majú protekcionistické tendencie, teda chcú ochraňovať exportérov v EÚ na úkor všetkých ostatných obyvateľov Európskej únie.

Keď k týmto ľuďom pripojíme ostatných antikapitalistických europoslancov a europoslancov, ktorí zmluvu odmietajú pre iné dôvody, ľahko sa môže stať, že dohoda o obchode s USA europarlamentom neprejde.

Nedemokraticky a protitrhovo

Ako pripomína Daniel Hannan, Európska únia sa nenechá odradiť ani prípadným nesúhlasom Európskeho parlamentu. Bruselskí byrokrati si demokraciou tak či tak nikdy príliš hlavu nelámali. Určitá obchodná dohoda EÚ s USA tak podľa neho nakoniec bude určite schválená.

Konečná podoba takejto osekanej verzie môže byť však ešte horšia ako stav bez tohto “voľného” obchodu.

Dohoda o menej voľnom obchode

To, že Európska únia s USA nezabezpečí skutočný voľný obchod, bolo jasné už predtým, ako vôbec začali rokovania o tejto zmluve. Francúzsko napríklad vyhlásilo, že sa zmluva nemôže týkať filmového priemyslu, ktorý je tretím najväčším exportným sektorom USA.

Keď s podobnými požiadavkami prídu talianski výrobcovia textilu alebo bavorskí maloroľníci, z dohody o voľnom obchode zostane len byrokratická zmluva s malými ústupkami pre niektoré neprivilegované odvetvia.

V najhoršom možnom prípade bude musieť EÚ spolu s prijatím dohody prijať aj byrokratické nariadenia USA, čím sa môže ekonomický prínos tohto “voľného” obchodu dostať do záporných hodnôt.

V duchu orwellovských hesiel tak dohoda o voľnom obchode v skutočnosti prispeje k ešte väčším obmedzeniam obchodu. Byrokrati by slávili svoj ďalší úspech, no podnikanie a vytváranie pracovných miest by bolo ešte ťažšie.

A to je presný opak toho, čo dnes Európska únia potrebuje.

Zdroj