Európska únia nedávno predstavila nové klimatické ciele, ktoré by chcela splniť do roku 2030. V porovnaní so súčasnými cieľmi, sú tie plánované oveľa prísnejšie. Nie každý si však myslí, že sú dostatočne prísne. Podľa Výboru regiónov Európskeho parlamentu je Európska únia ohľadom klimatických cieľov primálo ambiciózna. Výbor tak predstavil svoj vlastný návrh, ako proti klíme bojovať ešte výraznejšie. Tento návrh by však poškodil nie len ekonomiku, ale aj samotnú klímu.

Oveľa ambicióznejšie klimatické ciele

Podľa klimatických cieľov Výboru regiónov by mali byť emisie CO2 do roku 2030 znížené až o 50 %.

Európska komisia pritom počítala s cieľom vo výške 40 %, ktorý bol nepochybne ambiciózny už sám o sebe. A zatiaľ čo pri primárnej spotrebe energie EK plánuje zníženie o 30 %, podľa Výboru regiónov by mala redukcia dosiahnuť úroveň až 40 %.

Najväčšiu zmenu však Výbor regiónov plánuje v oblasti obnoviteľných energií. Tie by mali v roku 2030 dosahovať až 40 % celkových energií, pričom podľa plánov Európskej komisie má ísť „iba“ o 27 %.

Ani to však nie je koniec.

Podľa predstavených plánov by EÚ mala byť do roku 2050 dokonca „uhlíkovo neutrálna“.

Európska únia by teda nemohla vyprodukovať viac CO2, ako v sumáre spotrebuje.

Atraktívne sny a tvrdá realita

Atraktívnosť týchto plánov je zrejmá. Klimatické zmeny predstavujú podľa Výboru pre regióny bezprostrednú hrozbu. Ambiciózne klimatické ciele sú tak veľmi dobrým nástrojom na jej riešenie.

Dobrý zámer ale nestačí. Myslieť si, že tvrdé klimatické ciele automaticky pomôžu klíme, je ako domnievať sa, že väčšie zdanenie bohatých automaticky zvýši príjmy vlády.

Ak by aj plány na spomínané zvýšenie daní „úspešné“ boli (keby vláda vďaka zvýšeniu daní skutočne vybrala viac), prinieslo by to výrazné negatíva v podobe poškodenia ekonomiky a tvorby pracovných miest. Rovnako je to i s klimatickými cieľmi. V prípade splnenia očakávaní dobrosrdečných plánovačov, budú dopady na ekonomiku výrazne negatívne.

Väčšia ochrana = viac emisií

Podobne, ako zvýšenie daní často vedie k nižším daňovým príjmom, i drakonické klimatické ciele môžu celkové množstvo emisií zvýšiť. Po prekročení istej hranice má totiž zvyšovanie daní (a sprísnenie klimatických cieľov) presne opačný dopad.

Firmy jednoducho odídu do zahraničia, a vládam tak zostane ešte menej príjmov ako pred tým.

Zároveň mnohé firmy, ktoré z Európskej únie vyženú naivné klimatické ciele, odídu do krajín ako Čína alebo India.

Environmentálne štandardy sú v týchto krajinách na oveľa nižšej úrovni, preto celkové množstvo emisií stúpne. Pridaným „bonusom“ je, že Európska únia príde o ďalší cenný kapitál a pracovné miesta.

Bez ohľadu na urgentnosť alebo dopady klimatických zmien, príliš prísne klimatické ciele vždy narobia viac škody ako úžitku.

Zdroj