Kritici EÚ v poslednej dobe zažili niekoľko významných úspechov. Ide napríklad o prekvapivé zvolenie Andrzeja Dudu za poľského prezidenta, úspech protisystémových strán v španielskych regionálnych a miestnych voľbách, stále jasnejšia hrozba odchodu Grécka z eurozóny či potvrdenie plánovaného referenda o vystúpení z Európskej únie v Británii. Podľa šéfky diplomacie EÚ Fredericy Mogherini by sa tak Európska únia mala zamyslieť nad svojím smerovaním.

Prehodnotenie smerovania

Ako povedala Mogherini:

„Volebné výsledky v Poľsku a Španielsku, hoci veľmi odlišné, a správy z Grécka a Spojeného kráľovstva nám hovoria, že existuje reálna potreba prehodnotiť naše Európanstvo, ak chceme zachrániť projekt našich otcov zakladateľov.“

Ako tiež povedala, obzvlášť dôležité je zachovanie základnej hodnoty diverzity v Európe.

Európska únia a Európa

Pre Európsku úniu sa často používa ako synonymum slovo „Európa.“ Pri uvažovaní nad možným vystúpením Británie alebo Grécka z EÚ sa napríklad hovorí o tom, ako by tieto krajiny opustili „Európu.“

Tento prístup je však potenciálne veľmi škodlivý. Nejde navyše len o slovíčkarenie. Vďaka tejto zmene je ľahko možné označiť kritikov škodlivých nápadov Európskej únie za kritikov „Európy,“ respektíve „európskych hodnôt“ a podobne.

To je však tautológia – nech by totiž Európska únia prišla s akoukoľvek hlúposťou, jej kritika by podľa toho mala byť vždy kritikou Európy a európskych hodnôt.

Pôvodné hodnoty

Pravda je ale často presne opačná. Európa bola postavená na rozmanitosti, decentralizácii, individuálnych slobodách a ochrane súkromného vlastníctva.

Európska únia však do veľkej miery robí presný opak, keď centralizuje regulácie a politiky, spotrebiteľov „chráni“ na úkor ich slobody a namiesto súkromného vlastníctva preferuje prerozdeľovanie na všemožné „šľachetné“ ciele.

To však nie sú hodnoty, vďaka ktorým Európa prosperovala a nie sú to ani hodnoty, na ktorých bola založená samotná Európska únia. EÚ totiž bola založená najmä na búraní bariér medzi jednotlivými krajinami, čo sú 4 princípy slobody pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb.

Tieto princípy viedli k oslabeniu administratívnych bariér v prospech väčšej slobody, a preto boli úspešné a prosperitu ľudí zvýšili.

Problémy dnes vznikajú práve v dôsledku nefungujúcich snáh o centralizáciu, ktoré predstavitelia Európskej únie často presadzovali bez ohľadu na prípadné škody alebo dodržiavanie pravidiel.

Aj vďaka tomu európska dlhová kríza neskončila v roku 2010 bankrotom Grécka, ale naopak, dlhy krajín eurozóny sú dnes väčšie, ako kedykoľvek predtým.

Podobne čoraz viac ľudí odmieta to, aby im Európska únia riadila životy nezmyslami – či už ide o reguláciu príkonu vysávačov, zákaz štandardných žiaroviek alebo o kvóty pre migrantov.

Ak má teda Európska únia fungovať lepšie, namiesto skúšania nefungujúceho centrálneho plánovania by sa mala vrátiť k princípom, ktorých platnosť neoverili len teórie, ale aj história.