Nie každému vonia slovo „globalizácia“. Niekto v tom slove vidí dokonca akúsi hrozbu. Je to pochopiteľné, najmä ak nie je celkom jasné, čo to slovo znamená. Ak nám niečo nie je celkom jasné, bojíme sa toho.

Namiesto toho, aby sme si to objasnili. Slovo „globalizácia“ je z rovnakých dôvodov vhodné aj na strašenie. Ak nebudeš poslúchať, príde globalizácia, hovorí mamička neposlušnému synáčikovi. A zožerie ťa, dodá otecko. Ale vážne. Prestaňme žartovať a pokúsme sa seriózne a poctivo odbúrať všetky globalizačné trendy.

Zdôrazňujem, že všetky a nielen tie, ktoré sa komu v danej chvíli hodia. Začnime kníhtlačou. Tento vynález spôsobil, že sme sa dostali k tlačenému písmu. Teda doslova. Dostali sme do rúk Písmo sväté. A všetko, čo s tlačeným slovom súvisí. Keby nie tohto globalizujúceho vynálezu, boli by sme odkázaní na texty písané brkom. Hoci, ak to berieme poctivo, aj brko je globalizátor. Bez brka by sme mohli písať prstom do piesku, ak by sme chceli niekomu zanechať odkaz. Takže, buďme dôslední, pôvodným globalizačným prvkom je písmo ako také, abeceda. Ak sme proti globalizácii, ale naozaj a nie len tak, neoslavujme pamiatku Cyrila a Metoda, lebo to boli naslovovzatí globalizátori, prinášajúci vieru i abecedu.

Iným takýmto výtečníkom, šíriteľom nebezpečných globalizačných trendov bol Tomáš Edison. Vymyslel žiarovku a celý svet sa rozžiaril bez ohľadu na národné, rasové a spoločenské rozdiely. Ale kde by bol Edison, keby nebolo elektriny, pôvodkyne všetkého globalizačného zla. Kto nechce globalizáciu, nech vypne prúd. Ušetrí. Na poukážkach z elektrárne bude mať preplatky. Lenže poukážky prichádzajú poštou. To je ďalšia globalizačná potvora. Pošta je doslova nadnárodná záležitosť, obopína celý svet, je zvestovateľkou komunikácie. Tento typ komunikácie nie je prekonaný. Iba zdokonalený. Internetom, geniálnym dieťaťom pošty. S internetom sa dostanete všade a nemusíte pritom vystrčiť päty z domu. Je to globalizačný raj pre zápecníkov, svet v kocke, presnejšie na obrazovke. Komu nevonia globalizácia, mal by predať auto. Alebo ešte lepšie – zničiť ho. A nielen svoje, aj susedovo.

Lenže to už začína vyzerať ako výzva k revolúcii. Ale prečo by som sa mal krotiť práve ja, keď boj proti globalizácii vyhlasujú aj významnejšie osoby. Takže ničte autá! Ale nie aby ste potom cestovali vlakom. Železnica je symbol globalizačného zla. Nie je síce taká nebezpečná ako automobil, pretože koľajnice predsa len čiastočne obmedzujú pohyb, ale predsa. Autom sa, pravdaže, dostanete všade. Ale iba ta, kde vedú cesty. Takže prapôvodným globalizačným netvorom sú cesty.

A vieme, čo robiť. Diaľnica Bratislava – Košice? Načo? Ktovie, čo by sa nám cestou mohlo prihodiť. Veď sme zrušili elektrinu, kníhtlač, telefóny aj poštu a ako sa biedny pocestný dovolá pomoci?

(Psáno pro Týždeň)