Veru tak. Tak ako z Hradného vŕšku v Bratislave, tak ani z Bruselu nedovidia na vidiek okrajových častí Slovenska. Preto sa tak v Bratislave, ako aj v Bruseli rodia pravidlá hry, ktoré nemajú ani páru, čo sa na vidieku robí, ako sa pospolitý ľud stará, napríklad o poľnohospodársku krajinu. Preto príde predseda našej vlády z Bruselu a zahlási, že presadil zvýšené platby poľnohospodárom. A my mu tlieskame. Bodaj by nie. Veď farmári budú mať viac za svoje služby pri kŕmení národa. Ozaj je to tak? Nuž mne sa to nezdá, pretože ako chodím po vidieku a po poľnohospodárskej krajine, začínam byť čoraz presvedčenejší, že páni z Bratislavy i z Bruselu buď nerozumejú tomu čo robia, alebo to robia úmyselne.

Začínam sa prikláňať k názoru, že z Bruselu to robia úmyselne. Zrejme nielen na Slovensku si našli spôsob, ktorým znížili konkurenciu v potravinách, aby sa zľahčili podmienky pre umiestňovanie potravín i iných komodít zo západu na východe. Ako to možno dosiahnuť? Jednoducho tak, že poľnohospodárska politika Bruselu financuje hospodárenia na pôde, na ktorej sa neorie, neseje a ak kosí, tak len preto, aby to bolo vidieť zo satelitov, že je pokosené. Mimochodom, pokosenú trávu zbierajú iba tí farmári, ktorí potrebujú seno na kŕmenie dobytka, aby v zime neskapal od hladu.

A tí, čo rozhodujú o platbách poľnohospodárom, tak mrknú na satelitné snímky a ak je chotár pokosený, tak platba farmárovi odíde na účet. Ak farmár spravuje 1000 ha pôdy, ktorá je vlastníkom dedinčanov, dostane na účet takmer štvrť milióna eur ročne. Odrátaním všetkých nákladov na pokosenie neobrábanej pôdy aj hodenie nejakej omrvinky za prenájom pôdy vlastníkom, ostáva na účte farmára viac ako 200 tisíc eur. No povedzte, že je to dobrý kšeft? A zaručený? Určite, aj keď chudáci slovenskí farmári nedosahujú istotu francúzskych farmárov, aj tak sa nemajú na čo sťažovať. Zvláštne na tom je, že poľnohospodárska pôda napríklad vo Francúzsku je obrábaná a pestuje potraviny nielen pre francúzsky trh, ale aj pre ten náš. Veď potrebuje dodať plody zeme do svojho obchodného reťazca aj na Slovensko. Zároveň francúzsky politik nepotrebuje mať doma štrajky. Je pre neho lepším riešením utlmiť poľnohospodársku produkciu kdesi na Slovensku a uvoľniť tak trh pre francúzskeho farmára. Nie práve na to sú obchodné reťazce, ktoré umiestňujú vlastný tovar aj ďaleko za hranicami? Preto s radosťou politici v Bruseli odklepnú zopár eur navyše pre farmárov na Slovensku, keď náš pán premiér prejaví nespokojnosť na rokovaniach v európskej centrále.

Lebo oni dobre poznajú kultúru našich farmárov a aj to, že naši farmári hospodária na pôde, ktorú nevlastnia a preto nemajú potrebu pôdu zveľaďovať, ale ju iba obchodne použiť. Nie náhodou preto klesla zamestnanosť v našom poľnohospodárskom priemysle zo 600 tisíc na necelých 60 tisíc ľudí za posledných 25 rokov? A nie náhodou najvýraznejšie klesla za posledných 10 rokov, odkedy sme v Európskej únii? To len tak na okraj. Oveľa horšie je to so základnou potravinou. Tou je samozrejme VODA, keďže z nej sa rodia všetky potraviny. Spôsob hospodárenia na našich farmách však obmedzuje zásoby vodných zdrojov v poľnohospodárskej krajine. Čo to v praxi znamená? Pôda dlhodobo neobhospodarovaná, len občas prejazdená ťažkým traktorom počas kosenia, obmedzuje vsakovanie dažďovej vody do pôdy. To obmedzuje zásoby pôdnej vody a zároveň nevsiaknutá dažďová voda rýchlo odteká z poľnohospodárskej krajiny. S odtekajúcou vodou odtekajú aj živiny, teda samotná pôda, čo znižuje úrodnosť. Výsledok? Ďalšia degradácia krajiny, strata úrodnosti a vznik nového fenoménu - povodne a lokálne záplavy.Takže už takmer každoročne máme sucho v krajine, ak dlhšie neprší alebo povodne, keď prídu intenzívne dažde. To ohrozuje nielen potravinovú, ale aj environmentálnu bezpečnosť Slovenska.

Nie náhodou v Bruseli leží sťažnosť na údajné porušenie bruselskej legislatívy pri Programe revitalizácie krajiny, ktorý prebudil driemajúci potenciál vlastného aktívneho prístupu riešiť si svoje problémy s povodňami a suchom ako následkami klimatickej zmeny? Namiesto toho, aby Brusel poslal na Slovensko jasný signál, aby sme neblbli, lebo článok 10 Memoranda o strategickom hodnotení vplyvov investícií na životné prostredie hovorí, že ak sa investície realizujú na lokálnej úrovni, tak je to v kompetencii národnej vlády a nie Bruselu. Pre istotu však v Bruseli doslova zneužívajú bordel na Slovensku na pribrzdenie akejkoľvek iniciatívy, ktorá by posilnila zodpovednosť miestnych komunít na riešení závažného problému. Žeby to bol ďalší krok na pestovanie závislosti na centrále? Nechce sa mi veriť, že západní obchodní bossovia to mali až tak prešpekulované, že ďalším krokom kolonializmu je získanie rozhodujúceho vplyvu nad vodnými zdrojmi. Udalosti okolo snáh privatizácie vodných zdrojov v Európe však tento trend naznačujú.Nie náhodou sa do chorého systému transformácie bývalých vodárenských spoločností derú nadnárodné spoločnosti, ktoré majú centrá napríklad vo Francúzsku.

Tu ponúkam konkrétny dôkaz o tom, ako poľnohospodárska politika Európskej únie ohrozuje potravinovú bezpečnosť a navyše povodňami ohrozuje vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí žijú v údoliach vodných tokov. Žeby niekomu takýto režim vyhovoval? Nie náhodou preto sa nepokračuje v programe revitalizácie krajiny, aby boli ľudia viac závislí na politických centrách, aby sme v konečnom dôsledku mali menej vody, aby sme boli viac závislí na dovoze potravín zo západu?

Stádo kráv na vyschnutých pasienkoch, lebo keď viac pršalo dažďová voda odtiekla preč a namiesto podpory rastu nových kvalitných tráv pre dobytok povrchom odtekajúca dažďová voda prispela k lokálnej záplave v údolí...

Takéto erózne ryhy môžete stretnúť kdekoľvek v poľnohospodárskej krajine...