Vo väčšine recenzií sa recenzent snaží svoj názor zovšeobecniť a presvedčiť tak čitateľov, že jeho slová sú univerzálne platné. Ja som sa tentoraz rozhodol, že ostanem, len pri mojom názore... Asi už tušíte prečo.

„Americký akčný film plný akcie a tradičných žánrových ingrediencií. Hlavnou postavou je vynikajúci bojovník, ktorý vedie skupinu medzinárodných žoldnierov. Ich úlohou je donútiť domorodcov, aby predali istej spoločnosti ťažobné práva na obrovské nerastné bohatstvo. Lenže všetko je nakoniec tak trochu inak, pretože hlavný hrdina sa stretne s priateľským prijatím, je ohromený nádherou, ktorú by ťažba nerastných surovín úplne zničila a navyše sa zahľadí do jednej z miestnych krásavíc. A tak sa nakoniec partia žoldnierov postaví na stranu domorodcov, aby hájila ich záujmy...“

Tak takto nejako sme sa to dozvedeli už z traileru na (ďalší) najočakávanejší film roka. Vtip je v tom, že ten citát som si požičal z oficiálneho distribučného textu k filmu z roku 1994 Švéd (Men of War). Áno, je to ten, kde hrá Dolph Lundgren. A presne ten, ktorý ma momentálne na ČSFD 31%. (Len tak pre istotu, Avatar má 94%).

Asi je jasné, prečo mi príde zbytočné spomínať Nový svet či Tanec s vlkmi. Avatar je skrátka scenáristicky na úrovní lacného naivného béčka. Okrem šablónovitého indiánskeho dejového oblúka je tu však aj logika príbehu. Hrdinovia sa napríklad ukrývajú blízko elektromagnetického víru, lebo tam nefunguje navigácia, radary, senzory či automatické riadenie lodí nepriateľov. Zariadenie pre používanie avatarov, ktoré je na tom istom mieste, však funguje absolútne bezchybne... Zamýšľať sa nad tým, prečo má hlavný hrdina v tomto futuristickom sci-fi vozík na manuálny pohon, je asi tiež zbytočné...

Máme tu ešte dobrodružnosť a exotickosť neznámeho sveta. Pandora je pekná planéta – všetko svetielkuje, voda je vždy priezračne čistá. A behajú tam zvieratá podobné tým našim, len majú napríklad pár nôh navyše. Na čo im všetky tie končatiny sú, keď tam je nižšia gravitácia ako na Zemi, film nevysvetľuje. A dobrodružnosť? Mel Gibson so svojím Apokalyptom ma dostal stokrát viac a to používal oveľa jednoduchšie (a lecnejšie) prostriedky. Rovnako aj Rambo mal lesné scény omnoho účinnejšie.

A čo hudba Jamesa Hornera? Tak tá už zaznela v Statočnom srdci, Titaniku či Tróji. Starý dobrý Horner, ako ho poznáme. Za toto dostal zaplatené?

No dobre, natočili to v 3D. Čo by sa teda stalo, keby tomu chýbal tretí rozmer? Myslím, že nič. Akčné scény by ostali rovnako pôsobivé (farebnosť, dravosť) a zvyšná nuda by bola len o trochu menej znesiteľná.

Čo sa to vlastne snažím povedať? Prvý krát som zívol po hodine. To som si myslel, že mám za sebou aspoň dve... (Mimochodom, akčná mela, na ktorú všetci čakajú, začína po hodine a päťdesiatich minútach.) Zhrnutie: Klišé, nuda, klišé, ááá konečne sa niečo deje, klišé, klišé, konečne sa do seba pustili, klišé, klišé. A aby som nezabudol, ekologické posolstvo. Ekológia je predsa teraz hrozne in (napr. príšerná eko-agitka Deň, keď sa zastavila zem či medializovaná konferencia v Kodani...).

A teraz by mal nasledovať odstavec, kde pochválim úžasné triky, pompéznosť dvoch akčných scén, skvelé obsadenie či nadšenie pre súboje. Ale to som už vlastne spravil, tak načo mrhať písmenkami.

Nedávno sme tu mali veľkofilm 2012 - oddychový blokbaster s kopou trikov, hlášok a viery v ľudské dobro. Pre mnohých pravý americký exkrement. Nech je ako chce, ale ten film ma dokázal dojať i prinútil zamyslieť sa omnoho (omnoho) viac ako tento Cameronov (došľaka, CAMERONOV!) počin.

Na koniec, ešte jedna otázka. Čo by sa stalo, keby mal Avatar šesťdesiat minút? Tento film by dostal zmysel.

Avatar (recenze F. Fuky a D. P. Stefanoviče)
USA, 2009, 166 min
Réžia: James Cameron
Hrajú: Sam Worthington, Zoe Saldana, Sigourney Weaver, Michelle Rodriguez, Giovanni Ribisi, Joel Moore, Wes Studi, Laz Alonso, CCH Pounder, Stephen Lang, Dileep Rao, James Pitt, Amy Clover, Peter Mensah, Matt Gerald