Tak tu opäť máme leto a Brix oslávil druhé „privezeniny“ do našej rodiny. Pôvodne som chcela článok písať v apríli, pri príležitosti Brixových druhých narodenín, ale človek mieni... Tak sa pripomíname aspoň teraz. Lepšie neskôr ako vôbec.

Náš dvojročný jazvečík – pubertiak má do dospelosti ešte ďaleko. Jazvečíky ako dlhoveké plemeno dospievajú až vo veku okolo troch rokov. Napriek tomu, že naša rodina je na jazvečíky zaťažená, musím podotknúť, že táto ich črta je mierne únavná. Nieže by teda Briško nebol zlatý a skvelý a najlepší a najkrajší a najmilší pes na svete, ale...

Brix je ešte stále mimoriadne energetický a nevyčerpateľný. Dokáže celé hodiny lietať po lese bez viditeľných známok únavy. Keď poviem lietať, myslím to doslovne. Na turistickú trasu s predpokladaným časom dve hodiny nám s Brixom stačí necelá hodinka. Po niekoľkohodinovom výlete si pes dokonale oddýchne počas pätnásťminútovej cesty autom z lesa domov a po vystúpení z auta vrhá na dvojnohé osadenstvo spýtavé pohľady ohľadom obhliadky teritória (zahŕňajúceho asi tak dvesto okolitých ulíc a blízky lesopark). 

Brix protestuje ve sprše

Po zamietnutí tohto návrhu a príchode domov Brišák najprv silno protestuje v sprche. Ľahne si, odmieta spolupracovať pri povinnej očiste a vzdorovito šteká – v kúpeľni sa to krásne rozlieha a Brix tak dokonale ozvučí celý dom. 

Potom nabehne do kuchyne a skúsi z veľkej paničky vyraziť nejaké jedlo pomimo riadneho času na kŕmenie, a následne začne lietať po byte s hračkami a ponúkať dvojnohé osadenstvo k hre. Len veľmi zriedkavo je tak unavený, že si ide poležať na JEHO gauč (áno, už aj on má JEHO gauč, čiže nie gauč, nie jeho gauč, ale JEHO gauč, tak, ako ho mal pred ním náš jazvečík Max – zjavne to nebola len Maxíkova špecialitka, vlastníctvo JEHO gauča asi patrí k jazvečíkom všeobecne).

Celkovo môžeme povedať, že Brix cez deň prakticky nespí. „Pomáha“ paničke pri domácich prácach, stráži z balkóna ulicu, lieta po byte s hračkami, vešia sa veľkému pánovi na nohavicu (nikomu inému to už nerobí, lebo to má zakázané, z toho usudzujeme, že veľkému pánovi to vlastne nevadí a frfle len naoko a ten pes to dobre vie), kradne veci, o ktorých vie, že ich nesmie kradnúť, a podobne. Proste stále má čo robiť.

S tým, ako sa Brixíček blíži k dospelosti, sa mení jeho vzťah ku psom. Brix bol od malička veľmi dobre socializovaný a vyrástol z neho mimoriadne sebavedomý pes. Ako šteňa miloval veľké psy, čím väčšie, tým lepšie. Po negatívnych skúsenostiach, keď ho niekoľkokrát veľké psy napadli, ich už nemiluje, ale z diaľky na ne zúrivo šteká. Malé a stredné psy miluje stále bez rozdielu, hoci už nie je tak ochotný k hre ako donedávna. Teraz skôr uprednostňuje „komunikáciu na úrovni“ – očuchať, povrtieť chvostmi, nechať sa vzájomne poškrabkať od majiteľov a v pokoji sa rozísť.

Trošku komplikovanejšie je to s psími slečnami, pretože k tým ma Brix predsa len pozitívnejší vzťah než ku psom. Niekedy až tak pozitívny, že dotyčná slečna musí Brixa umravniť. Zaujímavá je Briškova reakcia na naštvanú psicu – náš viac ako dvojročný pes s egom veľkosti Matterhornu totiž s plačom dobehne k najbližšiemu svojmu dvojnožcovi, veľmi hlasno podáva sťažnosti, že slečna na neho bola zlá. Že pred tým úplne ignoroval slečnine varovné gestá a aj naše upozornenia, že je dotieravý a zase to schytá, je už vedľajšie, to Brix proste nerieši.

Ako som už spomínala vo svojom článku zhruba pred rokom, Brix je jazvečík rodom aj presvedčením a čím bližšie je k dospelosti, tým výraznejšie sa tá „jazvečíkovatosť“ na ňom prejavuje. Hoci sa už otvorene neskúša postaviť na čelo svorky, pristúpil k rafinovanejším trikom. Tvrdohlavosť je asi najviditeľnejšia. Briško má svoje predstavy o tom, na čo má nárok, a za tým si stojí. 

Brix spí ve skříni

Naučil sa otvárať skrine a v paničkinej neprítomnosti zásadne spáva v jej skrini. Niekedy až tak tuho, že sa pozabudne a spí v tej skrini aj v prípade, že je veľká panička doma. Tá ho zo skrine vyhodí, skriňu zavrie a o päť minút je pes opäť v skrini s jemne naštvaným výrazom v tvári. Nedávno to veľká panička s vyhadzovaním zo skrine skúšala celé sobotné dopoludnie, ale jazvečík vyhral. Nateraz.

Čo sa skríň týka, začal ich používať aj na iné účely. Napríklad keď veľký pán večer vezme batoh s udicami a odíde na ryby bez psa, naštvaný jazvečík otvorí pre zmenu jeho skriňu, v ktorej následne otvorí príslušnú zásuvku a vyhádže mu z nej všetky ponožky. Niekedy rozmýšľam, či je to naozaj až tak skvelé, keď je ten pes tak inteligentný. Naši predchádzajúci psi totiž skrine ani zásuvky otvárať nedokázali. Brix si vie sám otvoriť aj lietacie dvere na prízemí jeho domu. Zaujímavé ale je, že ich s energiou hurikánu rozráža len vtedy, keď sa ide von. Pri príchode domov mladý pán očakáva servis a otvorenie dverí dvojnožcom.

Nedávno veľká panička reportovala, že Brix sa začal urážať. No konečne. Už som sa bála, že to snáď ani nepríde. To by bolo strašné, urážanie sa patrí k najzákladnejším črtám celého plemena a náš predchádzajúci jazvečík Max bol urazený niekoľkokrát denne. Na urazeného Brixa som ja však zatiaľ šťastie nemala. Som zvedavá, kedy to príde.

Brix k pomuchlání

S blížiacou sa dospelosťou Brixík prestal spávať v paničkinej posteli. Sám od seba. Snaží sa tváriť, že je veľký a nezávislý pes a spí uvedomelo na svojom pelechu pri paničkinej posteli. Celý ten dojem veľkého a nezávislého psa ale trochu kazí fakt, že keď už chce ísť večer spať, hlasnými pokynmi vyháňa do postele aj paničku. To preto, že na dobrú noc vyžaduje škrabkanie pod krkom – psí ekvivalent uspávanky.

Brix aj s blížiacou sa dospelosťou ostal mimoriadne prítulný a maznací. Má rád všetkých ľudí vrátane malých detí, čo je u jazvečíka, ktorý s deťmi nevyrastal, vzácna črta. Nedávno ma šokovalo, keď sa k nemu pritmolilo asi tak jeden a  pol ročné dievčatko a strčilo mu to papule ručičku. Bola som práve zarozprávaná s manželom a pes mi sedel vzadu za nohami, takže som si to všimla až vo chvíli, keď sa malá rozosmiala. Až ma tak oblial pot – ale krpatá sa bavila, ruku oslintanú až po lakeť, Brix vrtel chvostom a pre istotu jej oslintal aj druhú ruku, otecko malej sa tiež usmieval... Len ja som čumela ako vyoraná myš.

Jedinou nevýhodou Brixovej prítulnej povahy je to, že ho každý hladká (čo mi nevadí) a každý hneď vzápätí chce niečím kŕmiť (čo mi už samozrejme vadí). A Briško sa samozrejme nenechá núkať dvakrát (čo mi vadí najviac, pretože sme absolvovali tri výcviky mestského psa a tam sme sa učili odmietať jedlo od cudzích – ale s touto časťou výcviku sa Brix nikdy nestotožnil). Niekedy je veľmi ťažké slušne vysvetliť cudzím ľuďom, že psa hladkať môžu, ale kŕmiť ho fakt, ale naozaj nemôžu, lebo to si ako majiteľ neželám. Hlavne keď Brišák vyvaľuje oči a dáva najavo, že už týždeň nežral. Potvora jedna.

Brixův portrét

To by bolo od nás nateraz asi všetko. Všetkých pozdravujeme a prajeme príjemné leto. Dúfame, že najbližšie Zvířetnícke stretnutie bude niekde na východe Čiech, aby sme sa mohli s Brixom prísť predstaviť aj naživo.

 Katka a Brix