18.6.2019 | Svátek má Milan


GLOSA: Bodka Milana Lasicu 31

27.9.2008

Milan Lasica

To, že čas beží, dávno vieme. Dávno vieme, že Vianoce sú čoraz častejšie. Ach, aké ťažké je zvyknúť si na to. Vlastne sa to ani nedá. Len čo si zvyknete, beh času sa zase zrýchli a aby ste si znova zvykali a len čo si zvyknete...Bude to päť rokov, čo nás opustil Julo Satinský. Už päť. Dá sa povedať, že je to také malé jubileum?

Ale ak je to jubileum, čo máme oslavovať? Že čas beží?

Prvý raz som ho videl v Pionierskom paláci, niekedy v päťdesiatom treťom, bol tam pečený-varený, ústredná postava, všetci sa okolo neho krútili. Hral v pásme o Dedovi Mrázovi a dvanástich mesiačikoch mesiac marec. „Keď roztopia už lúče slnka snehuliakov, čo deti nastavali,“ recitoval a všetci boli dojatí a tlieskali. Hral som mesiac jún a ostal som v jeho tieni.

Po rokoch, v päťdesiatom siedmom, som ležal doma s predstieranou chrípkou, lebo sa mi nechcelo ísť do školy. Niekto zvonil. Pred dverami Julo. Prišiel ma prehovárať, aby som sa obliekol a zúčastnil sa okresného kola recitačných pretekov. Prehovoril ma a preteky sme vyhrali. Ja v poézii, on v próze. Finále bolo na Orave. Hviezdoslavov Kubín. Aj tam sme to vyhrali. Ale to ani nebolo také dôležité. Dôležitejšie bolo, že sme každý večer na ubytovni zabávali ostatných súťažiacich improvizovanými dialógmi. Mali sme úspech, všetci sa smiali.

A potom prechádzky popri Dunaji a nekonečné improvizácie, zatiaľ bez publika. A mládežnícke predpoludnia v Tatre, a Lásky hra osudná bratov Čapkovcov na VŠMU, kam nás obsadil režisér Mikulík, hoci sme neštudovali herectvo. A Vojenský umelecký súbor a kabaretné pásmo Poprava sa nekoná (nenávidím termín „pásmo“). A tri roky dramaturgovania v televízii, počas ktorých sme stihli dokázať, že úradníci z nás nebudú. A predstavenie Večer pre dvoch v Dome československo-sovietskeho priateľstva, a potom už vyvrcholenie prvej dekády nášho profesionálneho života – Divadlo na korze. A účasť v Horníčkových Hovoroch H s kolujúcou haluškou. A „vriaci kotol v Semafore“, ako to napísali o našom pražskom predstavení v Smene. A Večerní Brno a opereta Novej scény a jej činohra a Štúdio S a desiatky, stovky ľudí, s ktorými sme prišli do styku a státisíce (ozaj, koľko ich bolo) divákov, ktorí sa na nás prišli pozrieť a tetky v Čiernom Balogu, čo sedeli v prvej rade a smiali sa na scénke o dojení a...

...a je to už päť rokov, čo Julo odišiel a ja mám pocit, že je stále tu. Ten pocit hraničí s istotou.

listopad 2007

(Psáno pro Týždeň)



Diskuse


Vasil de Bilak
23:03
28.9.2008

Opluštil
7:12
29.9.2008

Zdenek z Vancouveru
9:58
28.9.2008

Opluštil
11:53
27.9.2008

Nemouš
11:31
27.9.2008

Goral
9:39
27.9.2008

takyjeden
9:04
27.9.2008

Tx
11:02
27.9.2008

honzak
6:17
27.9.2008

Tino
2:19
27.9.2008

Petr Jakeš
1:21
27.9.2008

počet příspěvků: 12, poslední 29.9.2008 07:12









 Neviditelný pes
Toto je DENÍK: do sítě jde obvykle nejpozději do 8.00 hod. aktuálního dne. Pokud zaspím, opiji se, zešílím nebo se zastřelím, patřičně na to upozorním - neboť jen v takovém případě vyjde Pes jindy, eventuálně nikdy.
Šéfredaktor Ondřej Neff (nickname Aston), příspěvky laskavě posílejte na adresu redakce Jiřímu Wagnerovi, redaktorovi NP (nickname JAG). Rubriku Zvířetník vede Lika.