Konečne sme sa rozhodli, že prišiel čas vymeniť naše staré drevené okná za nové. Doteraz sme to odkladali len z jedného dôvodu, na oknách sme mali pevnú sieť z králičieho pletiva, ktorá úspešne odolávala všetkým „kamikadze“ pokusom našich kocúrov. Mohli po nej šplhať alebo na ňu skákať, všetko zvládla.

Ale vekom sa naši chlapci skľudnili a tak sme usúdili, že môžeme prikročiť k výmene. Našli sme firmu, všetko dohodli a už len čakali na deň „D“.

Konečne prišiel, síce trochu nečakane, pretože sa firme uvoľnil skorší termín, ale uvítali sme to, veď zima je za dverami. Tak u nás nastala horúčkovitá činnosť pri príprave bytu, čo mačky zatiaľ znepokojilo len minimálne, veď najmä v posledných dvoch rokoch zažili rôzne zmeny a rekonštrukcie už niekoľko krát.

Simba, Filip a Mandy

To horšie ich čakalo ráno. Dostali raňajky, ale potom začal ich odlov a zavieranie do prenosiek. Deň predtým pripravené prenosky brali len ako súčasť reorganizácie a naraz zistili, že sa jednalo o naše zákerné opatrenie. Ale predstava bytu bez okien a mačiek jednoducho nie je kompatibilná, tak sme ich museli odviesť k dcére. Čo pre jej mačku Tinu zase znamenalo, že strávi deň zavretá v spálni.

Viking

Filip trochu protestoval, keď sme ho zatvorili. Ale to, čo nám predviedla Mandy, to prekročilo všetky moje predstavy. Zúrila ako malá fúria, vrieskala, mraučala a pišťala v rozsahu a decibeloch, o ktorých som netušila, že ich naša nežná Mandy dokáže zo seba dostať. Vydávala príšerné zvuky, hádzala sa na steny prenosky, driapala na dvierka, až som mala obavy, aby sa jej ich nepodarilo nejako otvoriť.

Simbovi a Vikingovi sa naše počínanie tiež nepáčilo, ale keď sme ich zvládli a zavreli do prenosiek, tak tíško čakali, ako bude horor pokračovať.

A pokračoval horšie ako ich zlý sen. Museli z domu.

Cesta k dcére bola nezabudnuteľná, prenosky sme mali uložené na zadnom sedadle a Mandy neprestavala zúriť. Nijako sa to nezlepšilo po príchode k dcére. Pre Tinu musela byť táto invázia šok, takže sa ani neozvala.

Tak sme nachystali záchodíky, jedlo, vodu a otvorili prenosky. Simba, Filip a Mandy vybehli z prenosiek a neomylne zamierili pod gauč. Viking sa po otvorení prenosky len prikrčil a pokúsil sa prehrabať k spodným susedom. Tak sme všetky mačky ponechali osudu, dúfajúc, že sa časom ukľudnia, a ponáhľali sa domov.

Doma veci prebiehali v poriadku, ale predsa len výmena okien v celom byte chce svoj čas, takže sme uvítali prvé správy od dcéry, keď prišla z práce. A boli trochu šokujúce. Situácia sa od rána nezmenila. Keď sa dcéra vrátila, našla tri mačky pod gaučom a Vikinga v prenoske. Podľa stavu misiek a záchodíkov bolo jasné, že sa od rána nepohli.

Simba, Mandy, Filip

Jediný, kto sa pohol a protestoval proti danej situácii, bola Tina, ktorá už zrejme mala plné zuby obmedzenia vo vlastnom byte a hlasno sa domáhala vypustenia zo spálne. Čo, samozrejme, nijako neprispelo k upokojeniu nervóznych votrelcov.

Konečne bolo doma všetko hotové. Ešte sme rýchlo stiahli byt z toho najhoršieho a už volala dcéra, že mačky nás čakajú pripravené v prenoskách.

Keď som si spomenula na ranné lovenie, tak som nechápala, ako to sama zvládla. Predsa len pre tieto naše mačky už nie je takou blízkou osobou, ako bola pre Bubulákov a Mišku.

Simba a Viking

Ale bolo to veľmi jednoduché. Vikingovi len zavrela prenosku, v ktorej strávil celý deň, a s trojicou spod gauča tiež nebol problém. Keď odtiahla gauč, tak „podgaučoví podnájomníci“ zostali takí šokovaní, že sa ani nepokúsili ujsť. Jednoducho ich pozbierala ako dozreté ovocie.

Cesta domov už nebol taký horor ako ráno. Aj Mandy zrejme pochopila, že sa vracia domov a len sem tam tíško zamraučala. Kam sa podela tá fúria z rána?

Doma vyleteli z prenosiek ako namydlené blesky a tentoraz už všetci štyria. Viking, verný svojej povahe, vpálil pod moju posteľ a minimálne pol hodiny si rekreoval nervy.

Ostatní traja predviedli ďaleko väčšiu odvahu a okamžite začali kontrolovať celý byt. Vyzerali ako svorka bloodhoundov a nie mačiek, ako tak behali po byte s nosmi nad podlahou.

Asi po hodine, keď sa k nim pridal už aj Viking, si spomenuli, že by mohli dostať niečo jesť. Nafutrovali sa poriadne, aby si nahradili prežité utrpenie, a spokojne sa rozvalili po pelechoch.

Deň hrôzy definitívne skončil.

Simba

P.S. Nemohla som si nespomenúť na podobnú a predsa inú situáciu spred niekoľkých rokov, ešte s Merlinom. Menili sme dvere. Vtedy mohli mačky ostať doma, aj keď zatvorené v izbe. Naša „hrdinská štvorka“ pri prvých náznakoch činnosti zahučala pod manželskú posteľ, kde svorne a v dese strávili niekoľko hodín. Zato Merlin sa už po hodine domáhal vypustenia z izby a strávil pohodové dopoludnie asistovaním mne v kuchyni a sem tam zašiel spoločensky pokibicovať majstrovi do jeho práce.

Merlin

Foto: autorka. Do fotogalerie se dostanete kliknutím na kteroukoli fotku v článku.