Tá u nášho psa úplne prvá priorita je tešenie sa z každého človeka, aj cudzieho, neznámeho a z každej živej bytosti. Ďalšie menia poradie podľa podmienok.

A pretože aj ja mám svoje priority, jednou z nich sú zvieratá, tak sme si pred časom obstarali žakov. Kto tie potvory chová, vie čo taký chov obnáša. Tí naši sú pomerne neveľmi hluční nekoneční bordelári, a pretože sme podľa múdrych kníh chceli párik, podarilo sa obstarať dve nenávidiace sa bytosti. Ešte aj voliéry musia mať každý svoju, lebo by sa pozabíjali, tak sa "majú radi".

Kláru máme ako prvú - od mláďaťa, Ferdo nemal také šťastie, pribudol o pol roka nato. Ako každý žako si len ťažko zvykal na nové prostredie. Prvý deň len sedel bez pohybu, nežral, nepil. Vtedy k nemu prišiel Astor, sadol si pred klietku, oprel o ňu čumák a pozeral na vtáka. Vták sa tiež prisunul na kraj bidla a čumel. Čo si bez slova povedali, vedia len oni, ale fakt je, že Ferdo začal žrať. Toľko empatie som od nášho psa veru nečakala.

Ferdo sa "odvďačil" svojsky. Ráno ten, kto je prvý hore, vypustí von psa. Tak som raz asi po mesiaci otvorila oči, počujem Astor, k nohe! Astor, domov!, potom zapískanie. Zašila som sa do postele, reku syn vypustil psa a volá ho teraz domov. Nato počujem - Ferdo, ku mne, ale už aj !

Náš dovtedy tichý papagáj "cvičil" Astora! A pes sedel s vyčítavým pohľadom, ako by chcel povedať - neblbni! Odvtedy sa Ferdovi zobák nezavrie. Vie okolo 50 slov a krátkych viet. Našťastie Astor nereaguje.

Kamarátiť sa však chce stále, ale nejakým šiestym zmyslom pochopil, že keby sa k žakom príliš priblížil, urobili by mu piercing na uchu alebo inde, tak zachováva bezpečnú vzdialenosť, keď sú von z klietky. Možno už má s nimi nejaké skúsenosti, to neviem. Viem len, že sú to jedovaté potvory.

Radosť z návštev je tiež niečo, čo si nevie odoprieť. Čím viac ľudí, tým lepšie. Osoba, ktorá príde urobiť odpočet vody, poštár, robotníci na dvore - to všetko berie s nesmiernym nadšením. Niekedy ho musím kvôli tomu, aby dal pokoj, zatvárať do izby. Úprimne by sa tešil aj zo zlodeja v byte, preto strážny pes z neho nikdy nebude, aj keď výbavu na to má.

Druhá priorita je žrádlo. Astor má asi 45 kíl, tučný nie je, ale veľký až dosť, takže žerie nie koľko chce, ale koľko dostane. Má kvalitné granule ( kvôli stavbe tela a kostiam), ale pochopiteľne chce to, čo my - aj keby mu to nechutilo.

Napr. kyslú kapustu alebo jablko zožerie decentne, priam s výrazom odporu, asi tak, že - no, keď to musí byť! Je na ňom priamo vidieť vtedy sklamanie, ale potravu aj tak zožerie, tá žobravosť je silnejšia ako on. A z každého jogurtu má povinný desiatok. Tak asi raz za tri mesiace dostane celé varené kurča - na prilepšenie. Zhltne ho cakomprásk za 4 až 5 minút. Pri jeho rýchlosti žrania a kostiach kurčaťa toto nerobíme často. Lebo čert nespí.

No a voda - to je žúžo! Ako potomok vodných španielov vodu vždy a v každom počasí. A keď sa mu hodí do vody namiesto plávajúcej hračky kamienok, tak strčí pod vodu aj hlavu, tak hľadá. Bol by schopný sa rozmočiť! Poznala som veľkého bradáča, ktorý skákal z móla "placáky" na brucho. Taká dokonalosť Astora ešte len čaká .

Hračky - tenisové loptičky som už spomínala. Okrem nich je to kradnutie hračiek susedovým psom - všelijakých handrových panákov a následné odvlečenie domov, potom rozkúsanie na malé kúštičky! Takto lynčuje len veci susedových psov, naše topánky chvalabohu nerozhrýza. Spočiatku hrýzol aj papier ku ktorému sa dostal, na milimetrové tvary, čo bolo zaujímavé hlavne pri šekoch a faktúrach, ale to sme ho aj odnaučili, aj si dávame viac pozor.

A ešte prezradím, čo som naučila za pár dní Ferda (Klára je lenivejšia). Spôsobné "Vitaj, Klára! Ako sa máme? Na ho..o!" Tak mi treba, teraz to mám na tanieri dennodenne x ráz...