První díl najdete zde.

Zajac – amatér

Venčila som jedno aprílové ráno (áno, väčšina zábavných príhod ma postihne ráno) v lese kúsok za domami strakáčov, keď zrazu Ares vletel do kríkov pri cestičke, z ktorých vzápätí vybehol malinký zajačik. Zjavne jarná úroda, nemohol mať viac ako dvadsať centimetrov. V panike pred Aresom vyskočil na lesnú cestičku tak nešťastne, že ešte pol metra vedľa a skočil by rovno do papule prekvapenému Hektorovi.

Ares. Český strakatý pes.

Hektor sa z prekvapenia rýchlo spamätal a vyhodnotil, že ako raňajky by to nebolo zlé. Vyštartoval po zajkovi, Aresa tesne za zadkom. Zajačik pochopil, že týchto dvoch neprebije, a rozbehol sa, čo mu nožičky stačili.

Keďže to ale bolo ešte len neskúsené ucho, vzal to cestou najmenšieho odporu a prášil na svoju veľkosť prekvapujúco rýchlo stredom cestičky namiesto toho, aby vletel niekam do hustejšieho porastu. Strakáči za ním. Ja, keďže som sa bála, že takýto mrňavec ešte psom nedokáže utiecť, som sa zhlboka nadýchla a z plných pľúc som najsilnejšie, ako som vedela, zrevala „STOJ!!!“.

Strakáči

Neviem, či som zrevala fakt až tak silno, alebo je „stoj“ nejaké univerzálne zvieracie zaklínadlo. Okamžite totiž zastali nielen psiská, ale aj zajac. Prikrčil sa na tej cestičke a tváril sa, že tam nie je – asi štyri metre od mojich psov. Že mi padla sánka je slabý výraz. Zažila som v lese už všeličo, najmä zo strany našich drzých srniek, ale toto bola úplná novinka. Zízala som na tú zvieraciu kompozíciu ako vrecom udretá, psi vyzerali rovnako šokovane. Neisto sa na mňa obzreli, že čo ako teraz bude. S malinkou dušičkou som potichu skúsila opatrné: „Ku mne??“

Uf, ku mne pribehli len strakáči, zajo opäť vyštartoval a konečne zmizol v lese. Odľahlo mi. Keby prišiel na privolanie aj ten zajac, netuším, ako by som doma vysvetľovala nového spolubývajúceho.

Hektor – fajnšmeker

Jedno zimné ráno som venčila psov a trochu som sa ponáhľala, lebo som pred prácou potrebovala ešte čosi vybaviť. Takže som sa vracala domov lesom svižným krokom, psiská lietali okolo mňa a všetko vyzeralo ideálne. Doslova pár desiatok metrov pred domom medzi poslednými stromami Hektor vyšprintoval a skočil do hustejšieho porastu. Zavolala som ho, myslela som si, že sa tam skrýva nejaké zvieratko. Pche, zvieratko...

Hektor zahradníkem.

Zvieratko tam nebolo, ale niekomu tam zjavne predošlý večer bolo zle, pretože ten môj kretén sa odtiaľ vyvalil od hlavy po chvost obalený zvratkami. Neverila som vlastným očiam do chvíle, kým ma nezasiahol odporný smrad. Nebolo to síce to najhnusnejšie, čo na sebe moji psi doniesli, ale do prvej päťky sa to bezpečne dostalo.

Nasledovala už osvedčená klasika – vodítko, šprint domov, vaňa, šampón... Celé to bolo voľajaké mastné a nechcelo to ísť dole a bolo to maximálne odporné. Nakoniec to ale podľahlo špeciálnemu šampónu pre psích smraďochov a Hektor bol uvedený do pôvodného roztomilého stavu.

Vonku ale bolo len tesne nad nulou. Naši psi síce môžu zaliezť cez psie dvierka do teplého úkrytu, ale akosi som neverila, že hyperaktívny pubertiak toto aj zrealizuje, a rozhodla som sa ho preto ešte vyfénovať. Zavrela som sa s ním do kúpeľne, a suším, suším... Pes, práve vo fáze výmeny srsti, púšťal chlpy ako najatý. Po skončení procedúry som sa obzrela okolo seba a skoro som odpadla.

Chlpy. Všade. Síce čisté a voňavé, ale všade. Na dlážke asi tak dvojcentimetrová vrstva, všade inde jemná vrstvička. Na umývadlách, vo vani, na parapete, na skrinkách, na uterákoch, ešte aj zubné kefky boli chlpaté.

Vyhodnotila som, že toto vážne nemám čas riešiť, lebo už som aj tak meškala, a nechala som to tak s tým, že buď to upracú siedmi trpaslíci, alebo to počká, kým prídem z práce. Utešovalo ma to, že manžel je na služobnej ceste a mal prísť až neskoro v noci. Takže času som mala dosť.

Podvečer som prišla domov, otvorila dvere, vyvalili sa na mňa chlpy, smrad a manžel, ktorý prišiel zo služobnej cesty skôr. Vyčítavo na mňa pozrel a zavrčal: „Netuším, čo sa tu stalo, ale v kúpeľni to vyzerá, ako keby ti tam vybuchol nejaký pes. Ale tí naši behajú vonku, takže fakt neviem.“

No, niektoré veci jednoducho nevysvetlíte.

Strakáči a kámoška Ashley

Foto: Katka