Marek Eliáš zahviezdil predovšetkým v dobách existencie Ceny Gustáva Reussa, vďaka ktorej máme možnosť čítať niektoré jeho poviedky v zborníkoch Krutohlav. Zásluhou jazykovej bohatosti a veľmi dobrej práce s charaktermi postáv, bodoval aj v nežánrovej súťaži Poviedka. Tým mladším sa predstavil ako nekompromisný porotca projektu Fiction Stories či súťaže Cena Fantázie. Napriek tomu, že býva označovaný za jednu z najväčších nádejí slovenskej fantastiky, samostatnú zbierku poviedok nevydal. Až doteraz.

Rodinný album nie je papierová kniha. Je to e-book s deviatimi príbehmi, ktorý autor zavesil na svoju stránku hyena.sk. Výber obsahuje poviedky týkajúce sa rodiny a vzťahov v jej vnútri. Len niektoré majú "klasické" fantastické ozvláštnenie – vôbec to však nevadí, keďže jeho tvorba vždy stála na určitom druhu intímnosti medzi postavami.

Tamagoči a Kristián sú sarkastické a výstižné texty ohromujúce hlavne vnútornými monológmi či vtipnými vsuvkami v zátvorkách. Sú rozprávané zo ženského pohľadu a pri tom nestrácajú nič na uveriteľnosti. Autor šikovne prepojil SF motívy so silnými ľudskými príbehmi. Obe poviedky boli svojho času vo finále CGR.

Matej, kmotrenec smrti patrí k novším Eliášovým textom a ide v podstate o dedinskú fantasy so zaujímavou hrou s jazykom. Text je plný informácii, ktoré musí čitateľ spracovať, ale o to zaujímavejší je výsledok. Poviedku sme mali možnosť čítať aj v jednej z minuloročných Fantázií.

Krátka legenda Hyeny je trochu iným pohľadom na rodinu, ako je tomu vo zvyšku zbierky. Nekompromisný text o netradičnom kolobehu života nespôsobí umeleckú katarziu, ale vo svojej krátkosti a údernosti určite mnohých poteší.

Otče náš je ľudský príbeh o strachu a pochybnostiach a už z názvu je jasné, že má značné náboženské podfarbenie. Zaujímavým prvkom sú však tentoraz aj zľahka načrtnuté zákonitosti sveta obklopujúceho hrdinov.

Výstrednosti nie sú SF, ale patria k tomu najlepšiemu, čo Eliáš napísal a okrem skvelo vystihnutých pocitov je tu aj skvelé dávkovanie informácii vedúcich k údernej pointe. Práve tento príbeh sa pred pár rokmi objavil vo finále súťaže Poviedka.

Sľub je síce okorenený štipkou fantastiky, ale svoju tajuplnú atmosféru buduje prostredníctvom výstižného opísania myšlienkových pochodov hlavného hrdinu. Poviedka sa číta veľmi príjemne, až to hraničí s akýmsi ťažko definovateľným nadprirodzenom. Vďaka (alebo napriek) svojej jednoduchosti, je tu vidiecka atmosféra využitá ešte lepšie ako pri Matejovi. Ide o jednu z najlepších poviedok zbierky.

Na balkóne je melancholická poviedočka o starobe s príjemne rozprávkovo-tajomnou atmosférou. Taký obyčajný text, ktorý je však napísaný citlivo a hravo. Podobne je na tom aj Amália, ktorá už však trochu pôsobí ako nezáväzná zábavka (údajne však v sebe ukrýva nenápadnú pointu).

Napriek tématickému zameraniu zbierky je knižka rôznorodá a autor ukazuje rozpätie svojho talentu. Nie všetky poviedky sadnú každému, ale nedostatok vybrúsenosti či precíznosti sa nedá vytknúť snáď žiadnej. Nedávno nás, bohužiaľ, opustil Štefan Huslica a momentálne je Eliáš asi jediným slovenským autorom, ktorý dokáže s prehľadom stierať hranice medzi fandomom a mainstreamom. Ostáva len dúfať, že písať neprestane a napokon nájde vydavateľa pre svoju tvorbu. Čitatelia by si určite zaslúžili „skutočnú“ knihu.

Hodnotenie: 80 %.

Rodinný album
Marek. H. Eliáš
www.hyena.sk