26.4.2024 | Svátek má Oto


PORTRÉT: Riško

2.2.2006 20:50

Doma na mňa volajú: Riško, Rišiačik, Richard, Potvora, Príšera, Beštia.

Na jedenie dostávam: granule Purina Proplan alebo Hills.

Ale ja mám oveľa radšej: Surové kuracie mäsko, akékoľvek mliečne výrobky, šupky zo zemiakov, čokoľvek čo panička raňajkuje, pričom mám najradšej čaj s mliekom (nechápem, prečo si vždy, keď si počas raňajok potrebuje niekam odbehnúť, berie šálku so sebou. Vždy jej predsa trochu nechám, nie som predsa lakomý), čokoľvek čo ostalo na tanieri a v dreze. Riško1

Obľúbená činnosť (hračka, hra): Hocičo, čo sa hýbe. Som jednoducho lovec. Lovím myšky na povrázku, perinu, keď panička postieľa, veci na oblečenie, keď ich panička ukladá do skrine, metlu, keď zametá, nohy pod prikrývkou. Takisto rád pomáham pri varení, aj keď by niekto mohol povedať, že to nie je práca pre chlapa. Mňa to však baví. Pomáham najmä s recyklovaním odpadu, a ak mi náhodou to, čo spadne na zem, nechutí, aspoň sa s tým zahrám.

A najzaujímavejšie na mne je: Že ešte žijem :-) Teda to tvrdí panička a ja neviem prečo. Je fakt, že sem-tam niečo vyparatím, ale inak som vážne milý a zlatý kocúrik. Oveľa zaujímavejšie podľa mňa je, že v minulom živote som bol nedocenený operný spevák. Žiaľ, nedocenený som ostal aj v tomto živote. Odmenou za moje skvelé spevácke árie prevedené v niekoľkých stupniciach, tónoch a výškach, je len smiech.

Ako sme sa našli: Narodil som sa vonku na ulici. Nepamätám si z toho obdobia veľa, len viem, že sa tam muselo bojovať o každý kúsok potravy. Preto som aj teraz pri získavaní dobrôt oveľa priebojnejší ako Cindy. Potom som sa dostal k ľuďom, ktorí ale nemali pochopenie pre moju dobrodružnú povahu, tak ma po čase vrátili. Našťastie nie späť na ulicu, ale k panej, ktorá nám hľadala domovy. Nám, tým myslím aj mojich dvoch súrodencov, lebo nás postupne vrátili všetkých. Jedného dňa si nás prišla pozrieť jedna dievčina s priateľom, že hľadajú kamaráta pre ich mačku. Hneď ako som ju zbadal, vedel som, že s ňou musím odísť. Tak som k nej prišiel, obtrel sa o ňu a dostatočne zrozumiteľne sa na ňu pozrel. Oni ale váhali! Nakoniec si so sebou nebrali len mňa, ale aj moju sestričku Linu, vraj na skúšku a za pár dní sa rozhodnú, koho z nás si nechajú nastálo. Našťastie ale zvíťazil môj neodolateľný šarm a poslednú noc predtým, ako mali jedného z nás vrátiť, som si to ešte poistil tým, že som si dôverne ľahol mojej budúcej paničke na chrbát (Tu sa do toho na chvíľu vložím aj ja. Odjakživa som chcela ryšavého kocúra a keď ku mne Riško hneď prišiel, bola som rozhodnutá, lenže priateľ ryšavú mačku nechcel a tak sme demokraticky zobrali na skúšku aj Linu (ona bola podobne sfarbená ako Cindy). Nakoniec aj on súhlasil s Riškom, jednak potom, čo si so Cindy padli do oka a jednak Riško bol neodškriepiteľne osobnosť. Tak bolo rozhodnuté. Pamätám si, ako som v tú noc ležala na bruchu a cítila som, ako si na mňa dojemne nejaká mačka ľahla. Vedela som, že Cindy to nie je (vtedy sa na nás hnevala), tak som si len v duchu vravela "Nech to nie je Lina, nech to nie je Lina." lebo by som nemala srdce ju vrátiť. Ale našťastie to bol Riško!). Keď som videl, že tu naozaj ostávam, od samej radosti som nevedel, čo so sebou. Vyberal som smetný kôš a obsah rozťahal po celej chodbe, chodil na kuchynskú linku a kradol jedlo, skákal im v noci po hlavách. Oni to ale so mnou vydržali a za odmenu teraz viacej poslúcham ako neposlúcham. Riško2

Čím sa môžem pochváliť. Stále dokážem niečím prekvapiť. Keď si niečo zaumienim, dosiahnem to. Panička sa snažila predo mnou schovať palacinky. Dať ich na kuchynskú linku s tým, že tam nesmiem, pravdaže nestačilo. Tak ich prikryla tanierom. Ten som si odsunul a dostal sa k jedlu. Schovala teda prikryté palacinky do skrinky v kuchyni. Tú som si zhora otvoril a opäť dostal sa k nim. A to, ako dopadli moje vianočné prázdniny u jej mamy, vydá na samostatný príbeh, ktorý vám hádam niekedy rozpoviem. Musím ale povedať, že hoci neustále vymýšľam nejaké lotroviny, aby nebola nuda, som aj neuveriteľný maznák. Mám totiž svojich ľudí veľmi rád a aj im to patrične dávam najavo. Obtieram sa im o líca (najmä keď chcem jesť, ale aj inokedy), spím pri či na akejkoľvek končatine ich tela - na nohách, na chrbte, na krku, pri hlave. Pri hladkaní slastne zatváram oči. A som ten najúžasnejší kocúrik.

Môj človek je: Eva Kolínková