Vzhľadom k tomu, že nová vlna (alebo názov?) new space opera značne zvýšila záujem o vesmírne dobrodružstvá, rozhodol som sa, že sa zoznámim s jedným z popredných predstaviteľov tohto vynoveného žánru.

Pradorský mesiac mi prišiel ako dokonalá príležitosť na prvé rande – pomerne málo strán, anotácia naznačujúca, že ide o samostatný príbeh (+/- patriaci do rozsiahlej ságy, samozrejme) a po dlhšej dobe aj mne sympatická obálka. Tak som sa do toho pustil.

Kniha začala trochu krkolomnými opismi. Dokelu, pomyslel som si, čo ten chlapík nebol na žiadnom literárnom workshope? Začiatok má predsa po mne skočiť a potom už nepustiť... Spomenul som si však, že ktosi obdivoval na knihách Neala Ashera práve jeho podrobný pohľad na techniku a biológiu. A ono sa z tej scény vážne vykľula pomerne pôsobivá akcia, kde sa nešetrí nekorektnými úmrtiami. Tomu vravím tá správna „nová vlna“...

Následne si akási Moria necháva nainštalovať superku, prostredníctvom ktorej sa zvýši jej použiteľnosť a môže sa prostredníctvom nej pripájať do siete, komunikovať s UI a podobné vymoženosti. Super, tak toto bude ten závan kyberpunku, ktorá vraj Asher tiež rád využíva. No hej, ale narába s ním presne ako so space operou – ide na to cez opisy. Dopodrobna som vedel kde sa aká synapsa pripojí, kde aký neurón preskočí, ale hrdinka sa pri tom nepohla z kresla a ani príbeh, v podstate... Upadol som do miernej letargie...

Takto nejako to so mnou išlo počas čítania celej knihy. Skvelé bojové sekvencie, sympatický vojnový hrdina Jebel Krong prahnúci po pomste, nemenej pôsobivý záporák „krab“ Imanence a jeho zákerní potomkovia a do toho všetkého sa mieša pre dej nevyhnutná, ale značne „spomaľujúca“ Moria.

Viem, že autorova fantázia týkajúca nových technológií ako aj neznámych tvorov dáva knihe ďalší rozmer, no nemohol som sa zbaviť pocitu, že značná časť pripojovacích procesov je zbytočne rozoberaná (hlavne keď v prípade superky ide o jeden z najpoužívanejších SF artefaktov). New space opera sa vyšvihla na výslnie spolu s new weird, kde tiež dominujú košaté popisy, no myslím, že aj dávkovanie faktov a podrobností by malo mať svoje pravidlá. Na jednom seminári týkajúcom sa komunikácie som sa dozvedel, že ľudia skrátka nemajú radi kázanie, sú voči nemu prirodzene alergickí. A s týmto sa Asher občas nebezpečne zahráva – pekne si vás usadí a hustí do vás informácie, ktoré by bolo lepšie dávkovať prostredníctvom príbehu.

Na (moje) šťastie sa však kniha venuje väčšinu času bojovej taktike a vojnovému konfliktu ľudia vs. kraby, takže pre kyberpunkovú časť ostáva menej miesta (neveril som, že niekedy toto poviem v súvislosti s kyberpunkom). Mesiac mi v podstate pripomenul svojim oprašovaním klišé kyberpunku nedávnu (nie práve vydarenú) sériu od Erica Browna Virex a inokedy (predovšetkým počas testovania ľudských väzňov) zase (nie práve zázračnú) sériu História Duny. Asher však paradoxne túto „obohratosť“ využíva vo svoj prospech a prostredníctvom jemne dávkovaného sarkazmu sa jej občas vysmieva. V konečnom dôsledku tak v pamäti ostávajú prudko uveriteľné postavy, skvelo vykreslený konflikt z oboch strán či nekompromisná hierarchia nepriateľských Pradorov.

Kniha ako celok je kvalitná „trochu iná“ space opera s primeranou military príchuťou, ktorá vďaka svojej priamočiarosti (a napriek občasným zádrhelom) prevedie čitateľov pomerne rýchlo svojimi ani nie dvesto stranami a určite vyvolá chuť poznať viac z tu načrtnutého sveta.

Hodnotenie: 70 %.

Pradorský měsíc (ukázka, Lamentina recenze)
/Prador Moon/
Asher, Neal
Nakladatel: Polaris
Překladatel: Petr Kotrle
Obálka: Steve Rawlings
Redakce: -
Rok vydání: 2009
Počet stran: 184
Rozměr: 130 x 200
Provedení: paperback
Cena: 199 Kč