Posledný hit

Hudobník Alfred Raff sa stáva členom chlapčenskej skupiny, no hviezdna kariéra sa mu vymyká z rúk...

Prvý román Michala Hvoreckého nesie predovšetkým známky jeho poviedkovej tvorby. Dej je rozprávaný v dvoch líniách – v podstate „pred“ a „po“. Jednoduchý príbeh vďaka poprehadzovaným kapitolám vytvára dojem dejovej hustoty a zakrýva novelový nádych.

To, čo knihu tak trochu definuje, a v dobe vzniku aj značne odlíšilo od iných slovenských kníh, je vizuál. Skvelá obálka, pekný bezpätkový font, úderné názvy kapitol. Skrátka produkt určený na predaj a zaujatie kupujúceho. Presne o tom je aj samotný román - o konzume, o popkultúre, o predajnosti...

Z Hitu cítiť, že bol pre autora ešte priveľkým sústom – je tam občasné kolísanie v tempe, pomiestne naťahovanie príliš jednoduchých nápadov. Je tam však aj to, čo bolo hnacím motorom jeho poviedok – uveriteľný pocit odcudzenia, uveriteľná láska, neuveriteľné (ale o to zaujímavejšie) reklamné praktiky...

Údajne kyberpunk. Možno je však lepšie nálepkám sa vyhnúť. Je to moderná kniha o ešte modernejšom svete. Generácia vychovaná televíziou a počítačmi našla svojho ľahko čitateľného autora...

Hodnotenie: 60 %.

Plyš

Druhý román. A lepší ako ten predošlý. Dej už nie je rozbitý, obálka už nie je cool. Ale je tu zaujímavá oči kľajúca farba a dostatočne provokačná téma. Hlavný hrdina závislý na internetovej pornografii je veľmi dobre vykreslený a je značne zaťažený nespravodlivosťou terajšieho sveta ako aj minulosťou...

Tentoraz prepracovanosť charakteru hlavnej postavy dokáže naplno presvedčiť, že ide o román, aj keď je príbeh lineárny. Pravdou je však aj to, že téma závislostí je tu hlavne ako reklamná nálepka – vo svojej podstate sa žiadnych závratných či šokujúcich odhalení o sledovaní porna nedočkáme.

Sú tu opäť prvky rannej poviedkárskej tvorby, čo vidno najmä v závere knihy, kde sa autor (hrdina) pokúša pohnúť s príliš veľkými vecami (či davmi). V jeho kratších prácach to viac-menej fungovalo, tu to škrípe a divák pochybuje. Možno aj preto, že sa to už netvári ako kyberpunk - je to rozprávané nejako inak, ľudskejšie... Napriek príliš „veľkému“ finále ide o výrazné prepojenie fikcie a hlavného prúdu v slovenskej literatúre.

Hodnotenie: 70 %.

Eskorta

Tretí. A najdospelejší, najvypísanejší, ale aj najpriehľadnejší. Ak som už pri Plyši spomínal, že téma bola len nálepkou, tu to platí dvojnásobne. A možno aj troj, keďže eskortné služby sú priamo v názve. Tento krát sa nedozvieme o prostitúcii absolútne nič nové. Ale paradoxne to nevadí. Lebo tu nejde o pikantnosti zákulisia, ale o hlavného hrdinu, ktorý (opäť) zápasí s dnešným svetom a sám so sebou.

Kniha sa vyznačuje tým, že nemá pevný dejový oblúk. Respektíve ho má, ale nie je potrebný. Príbeh nemá veľa skutočne dramatických momentov - ide skôr o útržky, ktoré vytvárajú svet a dotvárajú prostredie. Mnohí budú mať pocit (rovnako ako Hvorecký Smile), že na začiatku ide hlavne o vysporiadanie sa s komunistickým režimom. Táto kniha má však finále, ktoré ju robí dostatočne inou, aby „u nás“ vyvolala pobúrené či užasnuté reakcie. Ja som nežasol, ale bolo to po prvýkrát, čo tento autor v románe plynulo zvládol prechod do extrému.

Eskorta sa číta predovšetkým príjemne. A to je čo povedať, keďže vás pri občasnom obzretí sa späť napadne, že možno je to často o ničom. Som však presvedčený, že väčšina čitateľov sa miesto rozmýšľania radšej ponorí do mora písmeniek, ktoré vie tento autor naozaj umne ukladať na papier...

Hodnotenie: 70 %.

Knihy Michala Hvoreckého naleznete například zde.