I. Samson 20.6.2024 1:54

No konečne to niekto napísal!

Španielska občianska vojna 1936-1939 ma už ako študenta fascinovala vďaka Ericovi Blairovi (trochu známejším pod menom George Orwell) a máme o tomto konflikte aj slávnu knihu od Ernesta Hemingwaya "Komu zvonia umieráčik".

Hemingway rozpráva, v tretej osobe, o jednej neuveriteľnej hrôze, keď sa jedného španielskeho mestečka zmocnili "republikáni". Na otázku, či v živote zažil ešte niečo hrôzostrašnejšie, odpovedal, že potom ešte raz áno: "to keď sa do mestečka vrátili frankisti".

Orwellowa interbrigadistická životná cesta ho priviedla od antifašizmu, antinacizmu až po satirický antikomunizmus ("Hold Katalánsku" - neviem, či ju do čj. alebo sj. preložili).

Španielsky emigrant - dizident, režisér, emigrant a antifrankista - Luis Buňuel (má nad hláskou "n" vlnovku, nie háčik), ktorého kniha vyšla senzačne v preklade ešte za normalizácie (cenzori si zdriemli), sklonil F. B. Francovi poklonu. Nenechal sa Hitlerom zatiahnuť do druhej svetovej vojny!

To, o čom autor príspevku (Jiří Ziegler) píše o Modrej divízii, bol malý dobrovoľnícky zbor, nie španielska armáda.

Myslím, že generáli ako Francisco Franco alebo Augusto Pinochet si nezaslúžia také lacné povrchné odsúdenie, čo bolo istý čas trendom. To, že pri návšteve Washingtonu D. C. vtedajší americký prezident Jimmy Carter odmietol podať čilskému prezidenti ruku, považujem za nechutné. Potom ho nemal vôbec pozvať. Koniec koncov, aj Spartakus, George Washington alebo Giuseppe Garibaldi boli teroristi. Alebo nie?. Postavili sa väčšiemu zlu.

Ivo Samson

• reagovat
• nahlásit příspěvek