Nedávno som sa kdesi dočítal, že kapitulácia Nemecka bola podpísaná 8. 5. 1945 v Remeši a že si Rusi z prestížnych dôvodov vynútili, aby sa ceremoniál zopakoval ešte nasledujúci deň v Berlíne. Ani dátum nie je správny, ani tie ruské dôvody nie sú celkom presné. Na anglicky písanej Wikipédii, ale aj v iných zdrojoch, sa dajú nájsť podrobnosti.

Od januára 1944 zástupcovia USA, ZSSR a VB pracovali na texte bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka, ktorá by jednoznačne a definitívne ukončila vojnu na všetkých frontoch a usporiadala povojnovú správu na území Nemecka. Bolo to preto, aby sa neopakovala situácia z konca 1. svetovej vojny, keď kapituláciu nepodpísali príslušní veliaci generáli. Mnohí Nemci preto považovali túto kapituláciu za neplatnú. (Dodnes niektorí historici hovoria, že obdobie medzi oboma vojnami bolo vlastne len prímerím.)

Veľkoadmirál Dönitz, Hitlerovou poslednou vôľou menovaný ríšsky prezident, poslal večer 6. mája 1945 generála Jodla do Eisenhowerovho štábu vo francúzskom Remeši dohodnúť so západnými spojencami separátny mier alebo aspoň štvordňové prímerie, aby sa nemecké vojská mohli odpútať od Červenej armády a prejsť na západ do amerického zajatia. Eisenhower mu oznámil, že Nemecko má na výber buď bezpodmienečnú kapituláciu alebo pokračovanie spojeneckého bombardovania nemeckých miest.

Poznámka - Medzi 29. aprílom a 4. májom už kapitulovali niektoré nemecké vojská v Taliansku, západnom Rakúsku, Holandsku, Dánsku, Bavorsku, Šlezvicku-Holštajnsku a v južnom Nemecku. Išlo o čiastočné kapitulácie pred Američanmi, resp. Britmi a Kanaďanmi.

Jodl sa telegraficky spojil s Dönitzom a získal od neho súhlas s podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka. Nebol to však text, na ktorom sa predtým dohodli spojenci. Kapitulačnú zmluvu podpísali 7. mája o 02:41 SEČ generál Alfred Jodl za hlavné veliteľstvo Wehrmachtu, generál Walter Bedell Smith za hlavné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl a ako svedkovia generál Ivan Susloparov za hlavné veliteľstvo Sovietskej armády a generálmajor Francois Sevez za francúzsku stranu a stálo v nej, že všetky bojové operácie na zemi, vo vzduchu a na vode skončia 8. mája o 23.01 hod, teda 48 hodín od začiatku rokovaní, ako požadovali Nemci, aby mohli informovať všetky svoje jednotky. Eisenhower súhlasil so Susloparovom, že na potvrdenie kapitulácie zodpovední zástupcovia každého druhu nemeckých ozbrojených síl podpíšu ďalšiu zmluvu na mieste, ktoré určia Spojenci. K tomu sa za nemeckú stranu taktiež písomne zaviazal Jodl.

Text „remešskej“ kapitulačnej zmluvy zaslal v noci zo 6. na 7. mája Eisenhowerov štáb do štábu generála Antonova na vyjadrenie spolu so žiadosťou o splnomocnenie generála Susloparova na jej podpísanie. V skorých ranných hodinách prišla zamietavá odpoveď sovietskej strany.

Vo všeobecnosti namietali, že text kapitulačnej zmluvy nezodpovedal dohodnutému textu a že Susloparov nemal oprávnenie ju podpísať. Nepochybne v tom bolo aj isté sklamanie, že Nemecko akoby sa vzdávalo len Američanom, aj keď vojnu v Európe vlastne vyhrala Červená armáda, ktorá hnala Wehrmacht celých 2000 km od Stalingradu až po Berlín a porazila pritom jeho hlavné sily. Veľmi zaujímavé sú však detailné vecné pripomienky:

1. Kapitulácia by nemala byť podpísaná na francúzskom území, ktoré Nemci pred štyrmi rokmi dobyli, ale v sídle vlády Nemecka, v Berlíne, odkiaľ začala dobyvačná vojna.

2. Kapituláciu musia za Nemecko podpísať veliaci generáli každého druhu vojska (teda pechota, námorníctvo aj letectvo), aby sa neopakovala situácia z konca 1. svetovej vojny.

3. Nestačí, že Nemci kapitulujú a zostanú na mieste. Musia aj zložiť zbrane a odovzdať ich do rúk víťazom. (V predchádzajúcich dňoch sa neraz stalo, že nemecké divízie zostali aj po kapitulácii vyzbrojené v poli neďaleko stanovišťa americkej armády.)

4. Ak budú nemeckí vojaci proti Sovietskej armáde bojovať aj po termíne kapitulácie, nebudú už mať status vojakov (teda budú to obyčajní zločinci) a ak sa potom vzdajú západným spojencom, títo ich vydajú na potrestanie sovietskej strane.

Túto druhú, „formálne správnu“, kapituláciu podpísali v mene Nemecka poľný maršal Keitel, náčelník hlavného veliteľstva branných síl (Wehrmacht), admirál von Friedeburg, hlavný veliteľ námorníctva (Kriegsmarine), a generálplukovník Stumpff, zástupca hlavného veliteľa letectva (Luftwaffe). Za Sovietsky zväz ju podpísal maršal Žukov, za Veľkú Britániu letecký maršal Tedder, ako svedkovia za Spojené štáty generál Spaatz a za Francúzsko generál de Lattre de Tassigny. Problémy s presnosťou prekladu (ruština, nemčina, angličtina) spôsobili, že táto zmluva bola podpísaná až vtedy, keď sa už dve hodiny nemalo bojovať – 9. mája o 01:00 hod.

Zaujímavý je tiež osud Dňa víťazstva. Pri podpise kapitulácie v Remeši bolo množstvo západných novinárov. Spojenci sa dohodli, že Dňom víťazstva v Európe bude 9. máj, teda prvý deň, kedy sa vôbec nemá bojovať (8. mája malo byť bez boja len posledných 59 minút pred polnocou). Zároveň bolo jasné, že bude ešte jedno podpisovanie. Preto boli novinári viazaní 36-hodinovou mlčanlivosťou o kapitulácii. Eisenhower chcel, aby bol mier oznámený v celej Európe 9. mája a aby všetci spojenci oslavovali tento deň ako Deň víťazstva spoločne. Americký reportér agentúry Associated Press v Paríži však embargo porušil a zverejnil správu o kapitulácii hneď 8. mája. Preto západné krajiny oslavovali víťazstvo už 8. mája, aj keď jednotlivé vlády formálne vyhlásili koniec vojny až vo večerných hodinách, kedy malo dôjsť k druhému podpisu. Sovietsky zväz sa však držal pôvodnej dohody a koniec vojny oficiálne vyhlásil aj oslavoval 9. mája.