26.4.2024 | Svátek má Oto


Upozornění

Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.

Zobrazit příspěvky: Všechny podle vláken Všechny podle času
Woe#terim 31.7.2009 17:51

Maďarská megalománia:

Požiadavky na federalizáciu (Aurel Popovici, Milan Hodža) Maďari odmietali. Maďarský minister kultu a vzdelávania Augustin Trefort ich zaradil roku 1881 do kategórie „politických neokrôchaností“ a Albert Aponyi ich r. 1893 za nezlučiteľné „so zásadami a podstatou národnej politiky“ uhorskej ústavy. Dezső Bánffy, predseda vlády na konci storočia, sa vo svojej knihe vydanej r. 1902 domnieval, že „ak chce Uhorsko žiť, musí byť jednotne maďarské a jeho maďarizačné úsilie sa musí vzoprieť všetkým priamym aj skrytým ašpiráciám, ktoré sa pod rúškom požadovania národnostných práv orientujú proti jednotnému národnému vývoju“.

Koncepcia maďarského národného štátu sa spájala s početnými ilúziami a zavádzajúcimi obrazmi o budúcnosti. Jenő Rákosi, šéfredaktor periodika Budapesti Hírlap (Budapeštianske noviny) už r. 1902 hlásal ideu tridsaťmilionového maďarského národa, respektíve program maďarského impéria kontrolujúceho popri Dunajskej kotline aj prevažnú časť Balkánu. „Nepotrebujeme nič iné len 30 miliónov Maďarov a na tomto mieste, na tejto zemi zohráme hlavnú úlohu v dejinách Európy. Východ Európy bude patriť nám“ – napísal.

Hoci Gusztáv Beksics, politik a ideológ Liberálnej strany predpovedal, že Uhorsko bude mať v polovici 20. Stor. 24 miliónov obyvateľov, z ktorých budú etnickí Maďari tvoriť len 65%, aj on považoval za „geografickú zákonitosť“ vodcovskú pozíciu Uhorska na strednom Dunaji a Balkáne.

Vo svojej knihe Nagymagyarország (Veľké Maďarsko) vydanej r. 1902 Pál Hoitsy takisto predpokladal, že maďarský štát v krátkom čase ovládne za jeho východnými a južnými hranicami žijúce národy: Rumunov, Srbov, Bulharov, a samozrejme, aj južných Slovanov obývajúcich Bosnu a Hercegovinu.

Woe#terim 31.7.2009 17:57

Re: Ako túžili Maďari prerobiť R-U na U-R:

Súčasťou maďarských veľmocenských ilúzií bolo aj položenie nových základov rakúsko-maďarského vzťahu, respektíve zmena dualistickej štruktúry monarchie na centralistickú. Dezső Bánffy vo svojom už spomínanom diele „skromne“ predpovedal len toľko: „Z hľadiska sily a národnej jednoty stabilizovaný Uhorský štát bude môcť skôr či neskôr prirodzene a oprávnene požadovať, aby miesto rakúsko-uhorskej monarchie zaujala Uhorsko-rakúska monarchia, čo istotne aj dosiahne.“

Pál Hoitsy nepredpokladal nič menej, než to, že: „Uhorsko znovuzíska úplnú štátnu nezávislosť, jeho kráľ bude natrvalo obývať Budapešť a hlavné mesto Rakúska bude navštevované oveľa zriedkavejšie, než ako v súčasnosti prichádza odtiaľ do Budapešti. Budú tu sídliť veľvyslanci zahraničných mocností aj spoloční ministri.“ Takéto a podobné fatamorganické ilúzie sa šírili neuveriteľne rýchlo, boli mimoriadne populárne a zahmlievali čisté mysle státisícov ľudí.

Minister kultu Bálint Hóman: „Tisícročnou misiou Maďarov v Karpatskej kotline je okrem iného ochrana a rozšírenie kresťanskej kultúry a západnej civilizácie proti východu a juhovýchodu.“

Woe#terim 31.7.2009 18:03

Re: Maďarská megalománia II:

Sándor Márai (Alexander Grossmidt) zverejnil počas prvej sv. vojny sen o takomto veľmocenskom pechorení sa: „Maďarský národ je silný a tvorí zvláštnu individualitu, preto po skončení tejto vojny čaká naň v novej Európe obrovská úloha, o ktorú sa podelí v jej plnení s Francúzskom. Na západe Francúzsko, na východe Maďarsko… Treba bojovať proti všetkým javom, ktoré značia vertikálny útok a vniknutie barbarských síl do európskej kresťanskej kultúry.“

A. Sipos v peštianskom Külügyi Szemle kontroval: „Maďari považujú za svoju úlohu nielen organizovanie priestoru obývaného vlastným národom (Volksboden), ale aj organizovanie okolia, zahrňujúceho iné, menšie národy a nimi obývané územia.“ Zjavné veľmocenské ambície špičky národa, donedávna ešte „úbohého“ a úpenlivo prosiaceho vo svojej hymne Boha o všestrannú pomoc, teraz ústami svojich predstaviteľov rasisticky pasujúceho sa za kastu nadľudí Karpatskej kotliny.

(Alexander Grossmidt) zverejnil počas prvej sv. vojny sen o takomto veľmocenskom pechorení sa: „Maďarský národ je silný a tvorí zvláštnu individualitu, preto po skončení tejto vojny čaká naň v novej Európe obrovská úloha, o ktorú sa podelí v jej plnení s Francúzskom. Na západe Francúzsko, na východe Maďarsko… Treba bojovať proti všetkým javom, ktoré značia vertikálny útok a vniknutie barbarských síl do európskej kresťanskej kultúry.“A. Sipos v peštianskom Külügyi Szemle kontroval: „Maďari považujú za svoju úlohu nielen organizovanie priestoru obývaného vlastným národom (Volksboden), ale aj organizovanie okolia, zahrňujúceho iné, menšie národy a nimi obývané územia.“ Zjavné veľmocenské ambície špičky národa, donedávna ešte „úbohého“ a úpenlivo prosiaceho vo svojej hymne Boha o všestrannú pomoc, teraz ústami svojich predstaviteľov rasisticky pasujúceho sa za kastu nadľudí Karpatskej kotliny.

Woe#terim 31.7.2009 18:06

Re: Maďarská megalománia III:

„Nebude dobre byť naším susedom, keď Maďarov bude 15 miliónov…“ vyslovil temnú hrozbu už polstoročie predtým maďarský premiér, ideológ a spolutvorca rakúsko-maďarského vyrovnania gróf Gyula Andrássy (1823-1890).

Miklósa Kozmu, osobného palatína regenta Horthyho, postihol r. 1939 zrejme záchvat nebývalej úprimnosti, keď vyhlásil: „Pre nás, čo stojíme na zásadách svätoštefanskej myšlienky, platí, že sa nevzdáme našej tisícročnej úlohy v Dunajskej kotline, na ktorú sme povolaní, lebo máme všetky predpoklady viesť cudzie národy. Etnická zásada by bola vražedná, lebo by ohraničovala Maďarsko na krajoch Alföldu (maďarskej nížiny), po ktoré siaha maďarské osídlenie.“ A celkom otvorene priznal: „…bola by to pre nás samovražda“. Rovnaké priznanie nemenovného „slovanského renegáta“ (Gusztáv Beksics) uverejnili aj v Pesti Hírlap: „Čo teda je cieľom netrpezlivého boja a mohutnej rozpínavosti maďarizmu? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Hľadá garancie svojej budúcej existencie.“

Mlíčňák 30.7.2009 21:03

Nová Evropa?

Masarykova Nová Evropa je ukázkou dobové propagandy, ničím víc (už jen to „Stanovisko slovanské“!). Před rokem 1914 bylo uspořádání Evropy velmi nestabilní – po roce 1918 bylo ovšem nahrazeno ještě nestabilnějším, a tolikrát opakované vychvalovaní „Československa“ na tom sotva něco změní. Současná Evropa se té z roku 1919 naštěstí nijak nepodobá, a nenajdeme v ní ani Československo, poněkud tragikomický poslední plod českého miniimperialismu. Z diskuse pod článkem je patrné, že kritičtější pohled na meziválečnou Evropu je dnes běžným jevem, zejména ve srovnání se situací o jednu generaci zpátky.

V článku příznačně nechybí ani dehonestující narážka na „Chamberleiny“ ve vysokých funkcích. Komolení jmen žádnému autorovi čest nedělá, správně se píše Chamberlain, ale budiž, všichni se občas překlepneme. Mnohem horší je onen přezíravý odsudek, jakého se Nevillu Chamberlainovi dostává od řady českých autorů. Nebylo by proto slušné zapomenout, že Chamberlain byl mimořádně tragickou postavou; vypuknutí války, jemuž se upřímně snažil zabránit, zcela podlomilo jeho zdraví, a 9. listopadu 1940 zemřel na rakovinu.

Pro mnoho Čechů je ovšem Chamberlain součástí mýtu „mnichovské zrady“; i tuzemští historici v službách tomuto mýtu vytrvale obcházejí skutečnost, že Československo odstoupilo Sudety osm dní před Mnichovskou konferencí.

Jak nedávno napsal Přemysl Janýr: v cizině nedovedou pochopit, proč si Češi ze dvou osudových dat, kapitulace 21. září 1938 a obsazení Wehrmachtem 15. března 1939, vybrali jako nejtragičtější právě to třetí, mezinárodní projednání modalit nových hranic 29. září 1938. Odpověď však není těžká: mnichovský mýtus osvobozuje od reflexe neudržitelnosti „Nové Evropy“ a umožňuje se dosyta rozhořčovat nad proradností „západních velmocí“. I v této otázce však poslední dobou přibývá kritičtějších soudů.

radon 30.7.2009 20:42

pravda je jen jedna

Když se císař Karel I. v roce 1918 zřekl svého "podílu na státních záležitostech", učinil tak s výhradou lidového  hlasování o formě státního zřízení. Toto hlasování se ovšem nikdy neuskutečnilo. Národ byl podveden.

:: Ačkoli v roce 1914 všechny rozhodující politické síly naléhaly na vojenskou akci proti Srbsku a samotný světový konflikt  začal vyhlášením války Německa Rusku, byla v roce 1918 kolektivní vina přisouzena habsburskému domu. Dodnes některé  politické strany navzdory vlastní odpovědnosti udržují tento obraz nepřítele.

Eva 31.7.2009 22:21

Re: pravda je jen jedna

Rakousko-uherska rise se rozpadla. To je smutny fakt. Jeste smutnejsi je, ze vsechny statni utvary v jejim byvalem prostoru dlouho nevydrzely! Ceske, uherske kralovstvi a rakouske arcivevodstvi trvalo od r.1526 az do r. 1918. Myslim, ze tim prokazalo svou zivotaschopnost. Dnes v EU se pomaloucku s bidou snazime zrekonstruovat to, co meli nasi predkove v 16. stoleti.

Woe#terim 30.7.2009 18:52

Ako to vlastne ten R. J. myslel?

Zákony: Moc se republikánům fandí, nic nového nepřinesli, vše přejali z toho "prokletého žaláře".

Žaláre: Kriminál byl stejný, bachař většinou také, ovšem žádná zrůda jako Grebeníček nebo Ibl s Vondruškou, jen tak namátkou, přece jen monarchie měla jistou kulturu,kterou nemáme ani dneska.

Aziatská horda zo Západu (Maďari, Židia a pangermáni) kontra "aziatská" horda ("všeslovanská") z východu: Hlavně bratři a sestry, bacha na cizáka, nenechme si to tu zaneřádit nějakým šmejdem ze západu, chléb a sůl pro pobratima z východu, kozáka Donského od Volhy připravme a po všeslovansku přívítejme.

Tak, ako si to človeče myslel? Miešaš tu 5 cez 9. - Rus je vždy odpad, jedno či pro-cársky alebo boľševik, zato degenerovaný "Rakúšan" 19. storočia  je nositeľ kultúry?

huhu 30.7.2009 19:19

Re: Ako to vlastne ten R. J. myslel?

asi vám nic neříká "štábní profous Řepa"..

Woe#terim 30.7.2009 18:36

Dobre, že bol s R-U v 1914 koniec, lebo:

Rok 1867 sa stal čiernym dátumom nemaďarských národov Uhorska a, naopak, začiatkom zlatej éry maďarského panského národa, začiatkom jeho polstoročného historického zenitu. Maďarská elita sa dočkala vytúženého cieľa - získala do svojej moci obrovskú a bohatú krajinu s miliónmi nemaďarských duší. Nezrelý Faeton sa zmocnil oprát zlatého slnečného voza a pokúsil sa vzlietnuť s ním do výšav. Maďarizácia Uhorska mohla nabrať nebývalé obrátky.

V maďarskej elite sa upevnilo povedomie nadradenej kasty (maďarská panujúca rasa - magyar uralkodó faj), predurčenej a povolanej "civilizovať" okolité "kultúrne menejcenné" a "zaostalé" národy. V krajnej tvŕdzi objavený záblesk zdravého rozumu z roku 1849 (rovnosť s Maďarmi pred zákonom, právo používať v školách, v cirkvi a na úradoch materinský jazyk) ostal zabudnutý. Tak ako na úsvite uhorských dejín aj teraz sa Maďarmi ovládané územie zmenilo na žalár národov.

Jednoduchí Maďari, najmä chudobní roľníci, nemali z historického zenitu maďarstva nič, iba európsky nadpriemernú biedu. V aprílovom čísle v Prahe vydávaného "mesačníka na obranu uhorských Slovákov" časopisu Naše Slovensko L. Czávolszky píše o pomeroch po vyrovnaní - Uhorsko má 36 miliónov jutár úrodnej pôdy, čiže mohlo by tu bývať 60 miliónov ľudí. V skutočnosti tu však nemôže vyžiť ani 20 miliónov. "Nikde na svete nie sú také zúfalé pomery ako v Uhorsku."

Na úradoch, obsadených zväčša nekvalifikovanými a nevzdelanými protežantmi, vládol ozajstný neporiadok - prekvitalo pätolizačstvo, korupcia a intrigy.

Woe#terim 30.7.2009 18:38

Re: Zalitavsko II.

Scotus Viator v tejto súvislosti použil Sennyeyov a Politov "štipľavý výrok" "Nous sommes en pleine Asie" (Naozaj žijeme v Ázii). Slovenskí vzdelanci označovali maďarskú šľachtu a úradníctvo podobne štipľavo, výrazom "naše mongolstvo". Aziatske pomery, ktoré sem kedysi priniesli staromaďarské kmene, sa po opätovnom posadení Maďarov "na koňa" po roku 1867 dočkali svojej veľkej historickej reprízy. Kým voľakedy Maďari "zachránili" Európu pred Turkami tým, že ich nechali obsadiť celé svoje etnické územie, teraz boli podobným "obranným valom" pred Európou a jej civilizáciou tým, že zavádzali v Uhorsku aziatske, drsné a vonkoncom necivilizované a neeurópske pomery. Pričom "katolícka cirkev a Židia sú dnes dve hlavné opory maďarského šovinizmu".

Výsmechom európskej civilizácie boli aj uhorské voľby. Volebné právo malo iba 6% obyvateľstva ovládaného najbohatšími, hlavne veľkostatkárskymi rodinami. Zamotanosť volebného zákona z roku 1874 museli aj vládne noviny charakterizovať ako uzákonenie "babylonského zmätenia". "Nevlasteneckým", čiže nemaďarským voličom - čo ako ich bolo málo - pripravil neprekonateľné množstvo prefíkaných nástrah a prekážok. Tento zákon môže dodnes slúžiť ako klasická učebnica zákernej perfídnosti. Volebné zákony v Uhorsku znamenali kolosálny podraz aj voči maďarskému obyvateľstvu - napríklad štyri desaťročia vládla Liberálna strana "tvrdohlavého a rafinovaného kalvína" (S. Viator) Kálmána Tiszu proti vôli väčšiny Maďarov verných myšlienkam L. Kossutha. Liberáli (prirodzene, boli nimi len podľa názvu) vládli na základe opakovane falšovaných volebných výsledkov z okrajových, nemaďarských oblastí Uhorska.

Woe#terim 30.7.2009 18:40

Re: Zalitavsko III.

Každé voľby v Uhorsku mali charakter občianskej vojny, masovo sa pri nich nasadzovalo četníctvo a armáda, ani jedny voľby sa nezaobišli bez bitiek, násilností, ranených a mŕtvych. "Naše mongolstvo" sa činilo.

"Len za desaťročie 1898 až do 1908 bolo u nás 86 politických procesov, 452 ľudí odsúdených spolu na 78 rokov a na 33 523 korún pokuty okrem veľkých súdnych trov" (M. Grečo). "´Ostrov slobody´ má nedostatok žalárov pre politických väzňov. Vláda preto zamýšľa postaviť 4 nové väznice. Väznice vo Vacove a Szegedíne sú preplnené" (Naše Slovensko, 1908). Naproti tomu takmer všetky maďarské práce spred roka 1918 označujú Maďarov za jediných garantov pokroku a slobody v strednej Európe - "ich rozhodnutia a činy boli v každom smere správne a oprávnené" (D. Škvarna).

Kolemjdoucí (J.Š.) 30.7.2009 17:15

Franz Ferdinand, následník trůnu,

To je ten, co ho Habsburkové sami nechali zavraždit v Sarajevu, protože nechtěli připustit, aby se dostal na trůn.

Že jsou arcivévodové odhodláni učinit pro jeho odstranění maximum, tušil i sám následník, když se na podzim 1913 vyjádřil: „Nebudu nikdy císařem. Až můj strýc vážně onemocní, přihodí se mi něco velmi zlého.“ Jeho obavy se naplnily ještě dřív, než předpokládal.

 

? 30.7.2009 17:24

Re: Franz Ferdinand, následník trůnu,

Pak stačilo vyhlásit nesplnitelné ultimátum sousednímu Srbsku (které jako stát pravděpodobně s atentátem nemělo nic společného) a dlouho očekávaná válka mohla začít.

Kolemjdoucí (J.Š.) 30.7.2009 18:07

Re: Franz Ferdinand, následník trůnu,

První bombu (bez úspěchu) hodil na arcivévodův automobil Cabrinovič, syn rakouského policejního úředníka (!). Přesto žádná zvláštní bezpečnostní opatření nebyla učiněna a následník musel v návštěvě pokračovat. Teprve druhý pokus o atentát se zdařil.

Německo se na válku už léta horlivě připravovalo a potřebovalo, aby k ní došlo co nejdřív. Plánovalo vojenské ovládnutí Evropy a expanzi na východ - přes Turecko do Perského zálivu.

Německý císař Vilém navazoval tajné kontakty s rakouským následníkem a v jednom návrhu mu nabízel, že po vítězné válce, v níž bude Francie bleskově poražena a po ní i Rusko, bude pro něho vytvořena nová říše skládající se ze dvou království: polského, které mělo sahat od Baltického k Černému moři, druhé království mělo sestávat z Čech, Uher, jihoslovanských zemí a Soluně. (Obě království  měla být přičleněna k plánovanému Velkému Německu.) Po následníkově smrti v nich měli vládnout jeho synové.

Druhý následník, Karel František Josef, měl obdržet německé Rakousko a Terst, a měl se rovněž stát spolkovým panovníkem v nové Německé Říši.

Kolemjdoucí (J.Š.) 30.7.2009 18:21

Re: Franz Ferdinand, následník trůnu,

Ještě dodávám, že rakouský císař Franz Josef rozpoutání války nepodporoval, nebyl už ale schopen účinně zasahovat do chodu událostí.

huhu 30.7.2009 18:24

Re: Franz Ferdinand, následník trůnu,

jo císař pán byl moc hodnej, jen měl špatné rádce Rv

vita 30.7.2009 19:37

No, ono to tak asi nebylo,

ale zvonku to tak mohlo vyzerať...

Franz Ferdinand měl vzácnou schopnost popudit si kdekoho, rozkmotřit se s každým a moc lidí pro něj neplakalo. Od Dvora a císaře, podle nějž Bůh napravil lidské pochybení s morganatickým sňatkem, přes Maďary, s nimiž se upřímně nenáviděl, Čechy, Chorvaty, které hrubě zklamal po poslední tyrolskou babku, kterou nechal vyhnat z lesa kvůli spadlé větvi. A včetně armády, kterou sice podporoval, ale nedokázal prosadit dřívější napadení Srbska a taky ji zklamal.

Je až s podivem, že takto všeobecně nenáviděná osoba by způsobila takovou válku. Spíš si všichni oddechli a řekli si, že ten blbec je pryč a aspoň se do toho můžou pustit.

Boer 31.7.2009 12:38

Re: Franz Ferdinand, následník trůnu,

 Ted otazka  :  Bylo tech "sedm kuli v Sarajevu" z Mausera, nebo z Nagantu ?!

? 30.7.2009 16:47

Rakousko-Uhersko se nemuselo moc bourat

Rakousko se nemuselo moc bourat, protože v té době již nemělo jakoukoliv šanci na přežití. Ať v centalistické nebo federální podobě. Slepenec emancipujících se a navzájem nekompatibilních národů nejde řídit jinak než z pozice nějaké moci a té již Habsburkové společně s další německy a maďarsky mluvící šlechtou neměli dostatek. To je prostý fakt, nic jiného.

Tomáš Krystlík 30.7.2009 15:53

Aby bylo jasno,

následník trůnu František Ferdinand byl zapřisáhlý nepřítel každého nacionalismu, i německého. Chtěl říši kompletně federalizovat a hodlal začít s Chorvaty. To znamenalo pro Srby konec nadějí na Velkosrbsko pod vládou Karadžordževičů. Musel tedy zemřít.

mag 30.7.2009 16:00

Pane Krystlík, mé historické info-zdroje hovoří pouze o Ferdindu D´Este, který několkrát "mezi svými" zvažoval možnost vytvoření chorvatského království.

Jeho teoretické úvahy se nikdy netýkaly "kompletní federealizace" R-U.

Pokud by vůbec kdy došlo k realisaci těchto teoretických úvah, výsledkem by bylo, že Koruna česká by i nadále zůstávala nedílnou součástí Rakouské části R-U. A čeští poslanci ve Vídeňském parlametě by jistojistě ztratili své relativně spolehlivé spojence mezi jihoslovany.

Co jste Vy mínil slovy "kompletně federalizovat" ? 

Tomáš Krystlík 30.7.2009 16:09

Re: Pane Krystlík, mé historické info-zdroje hovoří pouze o Ferdindu D´Este, který několkrát "mezi svými" zvažoval možnost vytvoření chorvatského království.

Vaše zdroje odhoďte. Plně: František Ferdinand d´Este. To d´Este přijal, co se vzdal dědičného práva na trůn pro své děti. Federalizací zamýšlel říši rozdělit na národnostní celky a opět spojit. Další na řadě byli Poláci, Češi a další podle etnografických hranic =  české země by byly bez německých sídelních území, tj. by měly tvat přibližně jako protektorát.

? 30.7.2009 17:08

Re: Pane Krystlík, mé historické info-zdroje hovoří pouze o Ferdindu D´Este, který několkrát "mezi svými" zvažoval možnost vytvoření chorvatského království.

Vy věříte, že něco takového by bylo možné skutečně provést? Rozdělit a opět spojit? Takový projekt by vydržel tak půl roku, pokud by vůbec nějaký nový útvar na nějaké opětné spojení přistoupil.

huhu 30.7.2009 18:23

Re: Pane Krystlík, mé historické info-zdroje hovoří pouze o Ferdindu D´Este, který několkrát "mezi svými" zvažoval možnost vytvoření chorvatského království.

vaše propagandistické bláboly jsou více legrační než aby mohly být myšleny vážně. Něco ala z vašeho soudku - víte že Hitler měl ve skutečnosti českou židovskou babičku ? a Heidrich byl ve skutečnosti halachický žid.  Rv(Y)

vita 30.7.2009 19:44

Re: Pane Krystlík, mé historické info-zdroje hovoří pouze o Ferdindu D´Este, který několkrát "mezi svými" zvažoval možnost vytvoření chorvatského království.

To d´Este měl po mamince. A od mala ho štvalo, když mu tak říkali, protože tenhle "zapřisáhlý antinacionalista" nenáviděl Italy a řval, že není žádný Taliján! Stejně jako nenáviděl Maďary, Tyroláky, Němce vůbec a Pangermány zvláště, Čechy, Chorvaty (kterým cosi nasliboval a pak od toho vycouval ještě dřív než se mohl zmínit strejdovi). Taky byl upřímně nenáviděn všemi. Nejspíš oprávněně.

Franta Ferda nebyl nacionalista - protože jeho veškerý zájem se soustřeďoval na Jeho Osobu - a tak drobátko taky na Žofinku Chotkovou, která to s ním uměla. Nemohl být nacionalistou, protože jeden člověk národ netvoří...

abraxas 30.7.2009 16:01

Re: Aby bylo jasno,

kde je pravda. souhlasím s vámi. promiňte mi parafrázi: po bitvě je každý generál.

? 30.7.2009 16:54

Re: Aby bylo jasno,

Sarajevský atentát byl pravěpodobně takový předchůdce Perl Harboru. Tajné služby velmocí z obou stran pozdějšího kofliktu o jeho přípravě věděly a nic nepodnikly. Prostě záminka k vypuknutí dlouho očekávané (a mnohými chtěné) války o obchod a vládu v Evropě. Tak zní jedna z teorií.

Pavel Urban 30.7.2009 15:33

Pár poznámek

Mírová smlouva, se kterou se poražení nesmíří a a do jejíhož udržení vítězové nejsou ochotni dostatečně  investovat skutečně může vést k nové válce. To není polopravda, ale fakt. 

TGM by nejspíš skutečně "uvítal splnění svého požadavku 'donutit německý národ, aby se spokojil s vlastními silami'." Pokud by ovšem bylo co vítat. Pravděpodobnější je, že po pokusu o dosažení této oslavy vlastními silami českými by se toto Psí podrbání dnes nekonalo. Nebo alespoň ne v češtině.

Šovinisté jsou nacionalisté, jejichž práva se navzájem kříží. V tomto ohledu se Němci a Maďaři neodlišovali od ostatních středoevropských národů. Konec roku 1918 přinesl obrat v tom smyslu, že Němci a Maďaři byli poraženi a zároveň zjistili, že jsou vlastně pro všeobecnou rovnost. Naopak ti, kteří po rovnosti včera volali na ni tak nějak zapomněli. Ke cti Čechů nutno říci, že podobný obrat neprovedli a ani nemuseli. Dát českým Němcům to, co jim bylo upíráno neprávem nehodlali Češi ani v dobách, kdy bylo neprávem upíráno i jim.

Je-li síla vůle sama o sobě zárukou, že její nositel není nacionalista, pak nacionalistický nebyl ani později wehrmacht. O zbraních SS nemluvě.

Tomáš Krystlík 30.7.2009 15:58

Re: Pár poznámek

Nelze mluvit v případě Čechů o cti. Cisleithania (na rozdíl od Transleithanie) neměla zaveden státní (úřední) jazyk po celou dobu své existence, ani neměla pořádný název. První věc, co Češi po vzniku republiky provedli, že uzákonili státní jazyk a nehorázně okradli menšiny v pozemkové reformě. Když se překonávaly následky světové hospodářské krize, tak Češi menšiny záměrně poškozovali v oblasti dotací a preferencí jazykově českých firem.