Sem tam sa nám tiež stane, že niekto, od koho by som to nečakala obdivuje (v dobrom) môjho miláčika. Ale raz ma jedna pani naozaj "prekvapila" tak, až som stratila nielen reč ale aj dych. Bolo to to opačné prekvapenie. Na môjho uržiavaného a pomerne úspešného afgána, ktorý nikdy nešteká, je maximálne milý k deťom aj dospelým povedala fuj odporný pes. Aké bolo však moje prekvapenie, keď na ratlíkov zatvorených v aute, ktorí permanentne štekali a cerili za sklom zuby na všetko čo sa pohlo v ich okolí skonštatovala: "Tí sú ale zlatučkí!" Dotyčnú odvtedy beriem s rezervou a zaradila som ju do kategórie duševne chorých a neliečených. 

Nemám rada štekavých psov, ale Vašu smečku by som tiež pochválila. Zravím Vás aj Vašich hafanov!