Budúcnosť. Prázdne ulice. Jeden človek. Jeden pes. A „tí druhí“...

Určite si spomínate na zaujímavý film Dannyho Boylea 28 dní potom (ktorý nedávno dostal 28 týždňového bračeka). Bol to film postavený na základnej schéme zombie mordovačiek, a pritom bol iný. Aj I Am Legend je iný a pritom v mnohých smeroch rovnaký. Miesto zombíkov nakazení, miesto veľkoleposti komornosť, miesto krvi atmosféra.

Režisér vydareného Constantina, Francis Lawrence, zručne pokračuje v budovaní svojho takmer kultového postavenia medzi ostatnými „blokbasterovými“ režisérmi a opäť nám prináša sympatického hrdinu obklopeného digitálnymi pažravcami. Aj tentoraz je jeho film divácky pútavý a veľkolepý, no opäť pri ňom budete mať problém prežúvať pukance a súčasne hladiť priateľku po stehne.

Príbeh osamelého hrdinu nie je síce bohvieako originálny, je však podaný tak sugestívne a prirodzene, že napätie na plátne plynulo prechádza na divákov. Takmer všetka pozornosť je sústredená na vykreslenie Smithovej klaustrofóbie. Prekvapivo dobre funguje jeho hláškovanie i rozprávanie sa zo psom či figurínami v obchode. Zabudnite na škrobené poznámky z Ja, robot, tu má každý monológ svoje opodstatnenie a núti diváka, aby s hlavným hrdinom súcítil.

Smith určite nie je herec s nevyčerpateľným talentom, skvelo si však vyberá úlohy na ktoré stačí. Jeho zaslzený pohľad a preskakujúci hlas sme už videli, ale aj tu mu uveríte každé žmurknutie. Sympatické na jeho postave je aj to, že napriek tomu, že názov filmu znie až nechutne heroicky, hlavný hrdina, je takmer zakaždým, keď príde reč na nakazených kúsok od vyprázdnenia.

Z monštier kričí digitálnosť ešte viac ako v Constantinovi, na výsledku to však vôbec neuberá a Legenda vás donúti pritisnúť si ruku k ústam aj vtedy, keď kamera sníma len Smithovu tvár. Fungujúcu neoriginálnosť najlepšie vystihne prirovnanie k nedávnemu Sunshine. Podobná žánrová obohranosť, rovnaká vnútorná sila postáv.

28 dní potom a Úsvit mŕtvych definitívne potvrdili, že nemotorným príšerám už odzvonilo a ľudia potrebujú nebezpečnejšieho a rovnocennejšieho nepriateľa. Režisér Legendy to vedel, nikam sa však neponáhľal a nechal svojho hrdinu potulovať sa prázdnymi ulicami a bojovať s vlastnou samotou, až potom ho pustil na vyhladované kreatúry (resp. naopak), a práve vďaka tomu, sa jeho film stane legendou. Nie žiarivou a nehynúcou, ale takou menšou – ľudskou a skutočnou, na akú si radi spomeniete aj o pár rokov (hlavne vďaka trom famóznym scénam – „Musíme ísť, Sam“, „Čo tu robíš, Fred?“ a „Prosím, povedz mi ahoj“, ).

I Am Legend úspešne pokračuje v šnúre podarených filmov ako boli Hory majú oči, Silent Hill či Faunov Labyrint. S radosťou tak môžem konštatovať, že horor ako žáner chytá nový dych a konečne sa opäť dostáva aj do väčších produkcií.

Hodnocení: 80%.

Já, legenda (Som legenda, I Am Legend)
Drama / Akční / Sci-Fi / Thriller
USA, 2007, 100 min
Režie: Francis Lawrence
Hrají: Will Smith, Salli Richardson, Alice Braga, Dash Mihok