Neviditelný pes
První český ryze internetový deník. Založeno 23. dubna 1996Diskuse k článku
ŠAMANOVO DOUPĚ: Sbohem, Slovensko
Upozornění
Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.
|
R. Smatana 15.1.2019 15:35Re: Výpotok MČČ Tak vystúpte z EU, keď vám to vadí. Máte predsa strany, ktoré to presadzujú. V EU je voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu. Mne cudzinci na Slovensku nevadia. A to ich je v zahraničných megatovárňach typu Samsung, VW a PSA už niekoľko tisícoviek a každým rokom sa ich počet zdvojnásobuje. Keby domáci chceli pracovať, majú prácu oni. Skrátka - plačete na nesprávnom hrobe. |
|
|
B. Brousková 12.1.2019 13:30Re: Výpotok MČČ V roce 1910 byla na Slovensku negramotnost 66%, v Čechách 2,5% Na celém Slovensku do roku 1918 neexistovaly žádné školy s vyučovacím jazykem slovenštinou. V celých Uhrách tedy i na Slovensku byla jedinou úřední řečí maďarština. V Čechách a na celém zbývajícím území Rakouska žádná oficiální úřední řeč stanovena nebyla. Na Slovensku se slovensky učilo jen několk předmětů na církevních školách. V Čechách a na Moravě české školy fungovaly od nejnižších až po vysoké školy a pochopitelně se na nich vyučovalo česky. Mzdy českých a slovenských učitelů na Slovensku byly totožné. Jediný rozdíl byl v tzv. .dietách. Češi, kteří měli své rodiny v Čechách je pochopitelně pobírali. |
|
|
V. Liptovský 12.1.2019 14:49Re: Výpotok MČČ Nie je to tak, asi ste sa tým podrobnejšie nezaoberala... Asi málo viete o Uhorsku - na Slovensku bola povinná školská dochádzka už od 18. storočia. Pravda - tzv. Aponyho zákony nútili ako vyučovací jazyk maďarčinu (môj otec často spomínal, že ich za slovenské rozhovory cez prestávku bili). Za týchto okolností bolo isté percento negramotnosti. Ale v cirkevných školách (pozor, len protestantských, tí mali ako liturgický jazyk kralickú češtinu a nadväzovali na štúrovcov) sa učilo z veľkej miery po slovensky (hoci za cenu, že učitelia často sedeli za to vo väzení). Takže tých 66% je "poněkud" vycucané z palca. A v prípade spomínaných miezd vôbec nešlo iba o diéty - skrátka, českí učitelia a iní zamestnanci išli podľa českých tabuliek (aj vtedy existovali), slovenskí podľa slovenských. Navyše mali príplatky za to, že boli ochotní ísť na Slovensko (poniektorí aj za trest). A pokiaľ ide o dane a dopravné tarify, výsledkom bolo, že koncom tridsiatych rokov (s výnimkou presunu časti zbrojoviek do zázemia a Baťu, ktorí mal tiež výnimku, lebo vyrábal aj pre armádu) bolo na Slovensku vari menej priemyslu ako v roku l918... |
|
|
B. Brousková 12.1.2019 16:29Re: Výpotok MČČ " Byla povinná školní docházka "... Povinnou školní docházku nařídila Marie Terezie v prosinci 1774. Jenže kupodivu nebylo nijak kontrolováno jakým způsobem je tento zákon dodržován. Proč? Neexistovalo dost škol, aby bylo možné důsledně vyžadovat jeho dodržování. Teprve v roce 1869 byl vydán další zákon , který povinnost školní docházky nejen stanovil, ale pod hrozbou sankcí vůči rodičům také nařizoval.. Jenže tento zákon neplatil na území UHERSKA A TEDY ANI NA SLOVENSKU! V Uhrách si tamní šechta s nějakými zákony moc hlavu nenamáhala a Habsburkové to mlčky tolerovali. To platilo i vpřípadě placení daní. Právě neschopnost vymáhat placení zákonů i v Uhersku byla hlavním důvodem vysoké míry negramotnosti v Uhrách. |
|
|
V. Liptovský 12.1.2019 16:50Re: Výpotok MČČ Len na okraj - vrátim sa k tým 66-toím percentám. V roku 1910 sa robilo sčítanie a podľa neho v niektorých (nie všetkých prevažne slovenských župách bola negramotnosť na úrovni 34% - teda presne naopak, ako vy tvrdíte - mýlite si negramotnosť s gramotnosťou). Ale pozor - zisťovala sa gramotnosť, ovládanie slovom a písmom maďarčiny!!! Ako to teda mohlo dopadnúť... Navyše ide o najbiednejšie župy s drvivou prevahou katolíckeho obyvateľstva. Tu je citácia z materiálu SAV: Sčítanie v roku 1910 zistilo v šestnástich prevažne slovenských župách 34-percentnú mieru negramotnosti. Konkrétne: v Oravskej župe nevedelo pred sto rokmi čítať ani písať bezmála 42 percent dospelých obyvateľov. V Šarišskej vyše 41, v Zemplínskej 39, v Spišskej 31 a v Trenčianskej takmer 37 percent. Školopovinné deti v početných rodinách bezzemkov a maloroľníkov školu navštevovali len v zimných mesiacoch. Už v útlom veku museli pracovať u majetnejších sedliakov, privyrábať na živobytie mladších súrodencov. |
|
|
R. Smatana 15.1.2019 15:44Re: Výpotok MČČ Pán Liptovský, šovinistu nikdy nepresvedčíte nejakým argumentom. On si žije vo svojom malinkatom svete a teší sa iba z toho, že si myslí, že je nadradený svojmu menšiemu susedovi. Keby si to aj naštudoval, nepriznal by svoju hlúposť. A stále platí stará pravda - 100x opakovaná lož sa stáva s v spoločnosti pravdou. Taká lož je aj 1000 ročná poroba Slovákov v Uhorsku pod Maďarmi a údajný útlak Čechov v Rakúsku. Veď keby si Česi priznali, že prežili pod Viedňou svoje najlepšie obdobie "belle epoque", tak ako by mohli oslavovať svoju štátnosť v 19148 roku? Musia klamať o "oslobodení sa spod poroby", aby si obhájili vôbec opodstatnenosť vlastnej existencie. A tá sa žiaľ nevybojovala čestne v boji, ale oklamaním veľmocí a podrazom Nemcov, Poliakov, Rakúšanov a aj Slovákov a Rusínov. V 1938 roku to, čo sa tu nazýva Mníchovskou zradou, bola snaha o nápravu toho podrazu na mocnostiach. Netreba zabúdať, že pravdu píšu víťazi a čo je pre jedného víťazstvom, býva často pre suseda nespravodlivou prehrou. |
|
|
V. Liptovský 12.1.2019 14:59Re: Výpotok MČČ Tu je citácia z materiálu Historického ústavu SAV: Tri roky po vzniku Československa sa konalo ďalšie sčítanie ľudu, ktoré poskytlo podrobnejšie a azda aj objektívnejšie údaje o vzdelanostnej úrovni obyvateľstva (zisťovalo napríklad, či sčítaná osoba ovláda jazyk slovom i písmom). Ukázalo sa, že na Slovensku vtedy žilo 13,6 % negramotných mužov a 16,6 % negramotných žien. Medzi regiónmi však existovali obrovské rozdiely. "Negramotnosť bola najviac rozšírená v chudobných horských, riedko osídlených oblastiach s málo rozvinutým priemyslom a zlými komunikáciami,“ konštatuje Jaroslava Roguľová z Historického ústavu SAV. Kým v regióne Sniny bola takmer 37-percentná a v okolí Kysuckého Nového Mesta – 22-percentná, tak v Bratislave nedosahoval podiel analfabetov na celkovom počte obyvateľov ani 2 percentá a v Trnave alebo v Piešťanoch – 4 percentá. |
|
A. Zajícová 13.1.2019 11:49Re: Výpotok MČČ Slováci nikdy neměli být v ČSR, to byla chyba od začátku a zaplaťpánbu, že byla napravena rozdělením. Tak nespolehlivý národ nechť si žije sám pro sebe. |
|
|
J. Kanioková 13.1.2019 20:30To není fér komentář..
|
|
|
R. Smatana 15.1.2019 15:54Re: Výpotok MČČ Slováci vám umožnili odtrhnúť sa od Rakúska a urobiť z 3 miliónov Nemcov, ktorí vlastnili väčšinu kapitálu a priemyslu nespokojných občanov 2. kategórie. Takže keby neboli pribraní Slováci do "vašeho českého štátu", tak by ste ho nikdy nemali. A možno by ste sa mali v Rakúsku lepšie, ako dnes. Lebo vládnuť ste sebe i ostatným národom nedokázali. Premohol vás démon šovinizmu ako Srbov a Maďarov. A tak hanebne ste postupnou stratou území aj dopadli. Všetko sa u vás vrátilo do pôvodnej podoby. Stali ste sa ekonomickým protektorátom svojho vyspelejšieho suseda. Stihli ste ale administratívne zničiť Moravu a vymazať ju nenávratne z mapy historickej krajiny a národa, ktorý to myslením a aj kultúrne mal vždy bližšie k Viedni, ako ku Prahe. |
|
|
J. Schwarz 12.1.2019 13:05Re: Výpotok MČČ A vybojovali by si Slováci, bez Čechů, vůbec na Maďarech nějaké to Slovensko, he? Nebo aspoň autonomní župu Horní Uhry? |
|
|
R. Smatana 15.1.2019 16:00Re: Výpotok MČČ Pravdepodobne nie. Národ by nezanikol, Slovensko by možno vzniklo neskoršie buď ako autonómia iného štátu, alebo ako malá krajina. Ale rozhodne by nebolo v takých hraniciach, ako je teraz. Takže aj napriek nenaplneným dohodám a problémom bol vznik 1. ČSR pre Slovensko významný. Ale významnejší bol rok 1993 a následný neskorší vstup do EU a Eurozóny. I keď to mnohým na Slovensku ešte nedochádza. |
|
|
J. Kanioková 13.1.2019 20:23Nemáte pravdu, neházejte nás do jednoho pytle. Pro mě zůstane Československo do smrti mou vlastí, přesto Vám, Slovákům přeji moc a moc štěstí a pohodu. Mám tam příbuzné i plno přátel.. Nejvíc svátečních přání posílám na Slovensko. |
