Uvádíme rozsáhlý diskusní příspěvek čtenáře NP.J. Kostelanského, uvedený pod článkem Ladislava Jakla Kdo suspenduje novináře? z 16. 5.2024.

Pán Jakl trafil klinec /hřebík/ po hlavičke úplne presne: Opakovane a pri rôznych príležitostiach sa opoziční politici aj novinári vyjadrovali v tom zmysle, že Fica treba z politiky odstrániť za každú cenu. Bolo potom už len otázkou času, kedy sa nejaký pomätený jedinec rozhodne to „za každú cenu“ realizovať tým najbrutálnejším spôsobom. V KAŽDEJ spoločnosti sa totiž okrem ľudí so štandardnou osobnostnou výbavou nachádzajú aj ľudia psychicky labilní, prípadne latentne psychicky labilní. Ich problém sa nemusí nikdy prejaviť, pokiaľ nevznikne spúšťací mechanizmus. Ak sa však vytvorí spoločenská atmosféra, stav mysle daného človeka sa môže rýchlo zmeniť.

Páchateľ podľa jeho vlastný slov podnety pre svoj čin čerpal s tzv. „mienkotvorných“ médií. Dôvody uviedol 4: zrušenie špeciálnej prokuratúry, zastavenie vojenskej pomoci na Ukrajine, zásah do verejnoprávnej televízie a odvolane predsedu Súdnej rady. O vykonaní svojho činu sa rozhodol po prezidentských voľbách. Nebol to pritom jeho prvý pokus o atentát. V predchádzajúcich týždňoch mal byť aj v inom meste, kde sa pohyboval R.Fico, ale nenaskytla sa vhodná príležitosť. Zato existujú viaceré filmové zábery z protestov proti súčasnej vláde, na ktorých je atentátnik zachytený. Aj s protivládnymi heslami.

Viac vo videu z tlačovej konferencie vlády SR - video som nastavil na prejav ministra vnútra Eštoka:

Ak sa mnohým Čechom nepáči ne(objektivita) českých médií, tak na Slovensku je situácia o niekoľko levelov horšia. Prakticky všade sú ľudia s progresivistickým videním sveta a podľa toho aj jednajú. Takmer nulová pluralita názorov, neúcta až výsmech iných názorov, a hlavne neochota zmieriť sa s výsledkoch 2 volieb - parlamentných aj prezidentských. Situácia - a to dokonca aj vo verejnoprávnych médiách sa nezmenila ani po zmene vlády, naopak ešte sa zhoršila.

Pre pochopenie situácie uvediem, aká situácia v Českej republiky by zodpovedala situácii na Slovensku. Predstavte si, že Piráti majú 5 rokov svojho prezidenta, a ten ku koncu svojho funkčného obdobia vybral „úradnícku“ vládu, predseda ktorej otvorenie podporuje ideológiu Pirátov a po konci jeho vlády kandiduje za túto politickú stranu.

Predstavme si, že Piráti ovládajú všetky veľké denníky ako iDnes a Lidovky. Rovnako ovládajú Českú televíziu a Český rozhlas, kde nepripúšťajú ani len náznak vyváženosti názorov. A títo Piráti sú veľmi úzko prepojení s politickými mimovládkami - hlavne tými, čo sú financované a riadené zo Západu. A ani sa tým moc netaja - účel svätí prostriedky. Plus ich činnosť do vo významnej miere financuje veľká česká softvérová firma, u ktorej je dôvodné podozrenie, že tá je napojená na americkú CIA. (Mimochodom syn majiteľa tejto firmy vydáva a aktualizuje zoznam dezinformačných médií.) Piráti investujú obrovské úsilie a zdroje, aby si zachovali svoju moc. Bohužiaľ aj napriek brutálnej prevahe svojich názorov a svojej „pravdy“ v „oficiálnych“ médiách musia ísť po parlamentných voľbách do opozície, pričom predsedom vlády sa stane názorovo niekto medzi Václavom Klausom a Tomiom Okamurom. Piráti sa spoliehajú na druhú možnosť zachovania si svojho vplyvu - prezidentské voľby. Prvé kolo vyhrajú, v druhom kole ich kandidát skončí druhý.

Frustrácia Pirátov dosahuje astronomickej úrovne. Navyše mimovládkam a spriazneným novinám nová vláda presekne peňazovody, ktorými boli prisaté na štátny rozpočet. Aj v týchto kruhoch je frustrácia obrovská - zrazu tisícky aktivistov všeho druhu zostanú bez finančného zabezpečenia. (Uvediem len 2 príklady: len na ministerstve životného prostredia bolo fiktívne na dohodu vyplácaných niekoľko sto aktivistov; z fondov na podporu kultúry boli financované kadejaké LGBT časopisy a aktivity, na podporu slovenského folklóru sa však nenašlo ani jedno euro.)

Ako si Piráti & Co. lížu svoje rany? Od prvého okamihu po vyhlásení parlamentných volieb začnú organizovať protivládne demonštrácie a obviňovať rodiacu sa vládu zo všetkého možného. Médiá, aspoň tie oficiálne, majú plne pod svojou kontrolou. Už sa ani nesnažia aspoň sa hrať na objektívnosť, natvrdo fabulujú lži, a keď sa tie ukážu ako nezmyslom, okamžite vytiahnu iné. Keďže cítia, že nemajú takú podporu voličov, akú by chceli, Piráti hľadajú podporu v zahraničí - najmä v Bruseli. Tam veľmi intenzívne lobujú za to, aby Česku boli zastavené eurofondy. A čím viac proti Česku vystupujú, tým majú menšiu podporu voličov. Skrátka sa chovajú ako zdochýňajúci kôň, ktorý ešte trepe kopytami.

V tejto analógii ani zďaleka nie je uvedené všetko. Chýba v nej napr. to, že 3 a pol roka sa slovenskí „Piráti“ snažili dostať Fica do basy, a otvorene to aj deklarovali. 4 krát bol R.Fico ako poslanec obvinený, ale ani raz za korupciu. Bol obvinený za svoje politické názory.

V atmosfére lží a poloprávd, ktorá sa Slovákov valí zo všetkých strán, sa nemožno diviť radikalizácii istej časti slovenskej verejnosti. Zvlášť tej, ktorá nevie pracovať z internetom a pri získavaní informácií je odkázaná len na televíziu a noviny. Paralelná realita v v týchto zdrojoch však nadobudla obludné rozmery.

Po atentáte prvú vec, čo tieto média začali robiť, boli vyhlásenia, že médiá s tým nemajú nič spoločné. A opäť sa snažili budovať paralelnú realitu, ktorá mala úspech aj u Astona. Nebolo dôležité, čo páchateľ vypovedal o dôvodoch a motivácii svojho činu. Dôležité bolo, čo kedysi kdesi napísal o Rómoch. Alebo že bol kedysi v kontakte s členmi Slovenských brancov, ktorých činnosť sa pohybuje na hranici legality. Ale už neuviedli dôvod, prečo bol s nimi v kontakte, prečo si s nimi dokonca urobil fotku. Atentátnik bol kedysi pacifista - až fanatický bojovník za mier. A Slovenských brancov sa snažil presvedčiť, aby zanechali svoje aktivity pri cvičení so zbraňami - takpovediac ich chcel obrátiť na svoju „vieru“. Čo sa mu však nepodarilo.

Takže z mierového aktivistu sa v priebehu niekoľkých rokov pod vplyvom trvalého toku dezinformácií z „mienkotvorných“ médií stal atentátnik. Už len táto skutočnosť hovorí veľa.

Čítal som si komentáre pod článkami na iDnes. A nestačil som sa diviť, koľko je tam „expertov“ na súčasné Slovensko. A vôbec im pritom nevadí, že nemajú možnosť priamo sledovať slovenské médiá a dianie na Slovensku že sú odkázaní len na informácie sprostredkované českými médiami. Čo ma však doslova šokovalo, je akási vlna, ktorá sa snaží hľadať vysvetlenie činu atentátnika všade inde len nie tam, kde to uviedol priamo ten atentátnik. O tom, že „informačným sitom“ v českých médiách prejde len vybraný typ informácií, je škoda hovoriť. Vlastne škoda mlčať.

Příspěvek v diskusi J. Kostelanského, 16.5.2024

Poznámka:
Jelikož je v článku o mě kritická poznámka, dovolím si podotknout, že mi ve výčtu politických štváčů schází pánové Blaha a Danko. Ostatně, když už autor píše fiktivní paralelu Česko – Slovensko, u nás takovébo Blahu nebo Danka ani nemáme, Jindřich Rajchl je ve srovnání s Blahom Masaryk. Zde kritizovaná média se naopak snaží vypjatou situaci mírnit, viz Vyhlásenie ze dne 16.5.2024, zveřejněno v NP.
Aston