Pri pohľade cez zasnežené okno sa mu zamarilo, že mal nejaký nie práve príjemný sen. Nitka spomienky sa však vzápätí nenávratne rozplynula a on spokojne vykročil z izby.

Pri schádzaní po točitom schodisku ho sprevádzala neskutočne často hraná pesnička plná rolničiek, lásky a rodinného priateľstva. Vošiel do kuchyne a z chladničky ozdobnej vianočnou dekoráciou začal vyberať maslo, čokoládovú nátierku, vajíčka, kečup a plátky šunky - presne ako to deti mali najradšej. K tomu na stôl vyložil pečivo a taniere. Na červenom obruse s malými snehuliakmi to všetko vyzeralo neskutočne upokojujúco.

Až keď sa načiahol za hrnčekmi, uvedomil si, že chystá raňajky pre celú rodinu. Zmätene zmeravel a chvíľu hľadel na veci na stole. Postupne mu dochádzalo, že všetky tie predmety sú priamočiara spomienka na to, čo bolo ešte včera. To čo dnes už nie je... a už nikdy nebude.

Rozhorčený vlastnou nesústredenosťou vytiahol spod umývadla odpadkový kôš a jedným švihnutím ruky zmietol všetko doň. Takmer všetko. Dva taniere a tuba s kečupom spadli na zem. Červená hmota sa premiešala s bielymi črepmi a vznikla tak koláž vzdialene pripomínajúca rozmazanú krv na kúpeľňových kachličkách. Telom mu prebehlo čosi, čo by za iných okolností mohol byť pocit viny.

Mimovoľne siahol po handre, že to poutiera, no napokon handru hodil späť a nechal to tak. Neznášal upratovanie. Zo skrinky si radšej vybral vitamínovú tyčinku (v exkluzívnom vianočnom obale) a hneď postojačky ju zjedol.

Dokončení povídky zde...