Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.
Som prekvapený, ako málo diskutérov je pod týmto článkom... No - asi sme už zostarli... Alebo to mnohým nič nehovorilo, a my sme si mysleli, že áno... My sme tým žili a bavili sme sa na textoch aj hudbe... Hrával som to na gitare a spieval po večeroch spolužiačkam (našťastie, Suchého pesničky mohol spievať aj menej talentovaný interpret)...
No, ze Suchého se na stáří stal nenasytný dědek, který si u pravdylásky vydupal subvence na svoje divadlo, do kterého mu na něj nikdo nechce chodit. Fuj.
Skromný? Velkým básníkem Jiří Suchý nepochybně je, ale skromnost bych tedy u něj nalézt asi nedokázal.
Ostatně velikán nemusí být skromný. Stačí, když nebude marginalizovat zásluhy kolegů.
Dobrý článek. Jenom-Dvořák se jmenuje Josef a podepisovalo se 2000 slov, ne vět.
Navyše - "lístky na stání" - to asi bolo v čase, oveľa neskôr... Na tie sa nepamätám... V mojich časoch všetci sedeli... Ale - vari boli... Neskôr... V divadlách sa stálo? Hm...
Jó, já chodil jako gymnasista do Divadla na Vinohradech "na bidílko". Uvaděčky nas v první pauze uvedly na dolů na křesla. Šedesátá léta.
No, jo... "Bidílko" bolo výsadou študentov a vojakov... Moje skúsenosti - "zadarmiko"... Ale aj vedenia divadiel to tolerovali. To sme sa všetci mali radi... Napokon sme všetci sedeli - uvádzačky mali prehľad... Voľné miesta vždy boli... A stoličiek na kraj bolo zrejme dosť...
No spomíname... Aj na uvádzačky-dôchodkyne z Prahy... Lístky, samozrejme, neboli... "Vojáčku, počkejte kým zhasnou, pak vás provedu..." A vždy "provedla" - na voľné miesto, alebo pristavila stoličku na kraj (zadarmo)... No, keby to bol riaditeľ vedel... Ale asi vedel... Krásne spomienky.
Pana Suchého nám seslal Bůh, tak jako to učinil předtím s panem Werichem, blahé paměti. Vřelé díky, Pane Bože na Nebesích. Tož tak
Ano, samo nebe. Kdybych si ale měl vybrat mezi Jirkou Suchým a Werichem, bral bych pana Suchého. Ten totiž nenapsal " až nás půjdou miliony, ..." Když pak miliony pochodovali, pak Werich litoval.
Kdysi ještě hity hrála rádia. Dnes se nestačím divit, když čtu, kdo má jaký hit, který jsem nikdy neslyšel. Rádia melou pořád to samé. Jsem rád, že jsem éru Semaforu zažil.
První "nelidovou" písničku Hvězda na vrbě (hudba: Karel Mareš, původní text: Jiří Štaidl, zpěv: Pavel Šváb, zpěv: Bohumír Starka, Olympic) nás v sedmé třídě naučila mladá učitelka Ježková, později Hakenová a později emigrující.
Nejsem si jist, jestli to bylo ČeskoslovenskoII nebo PrahaIII, ale v každém případě to bylo na VKV. Vlně tehdy pro celou vlast nedostupné. Přesto jsme ji lovili a i v bídné kvalitě poslouchali dialogy pana Suchého a pana Vyskočila.
No - podľa mojich (dosť relevantných) informácií - VKV vysielali len na tzv. východnej norme (neviem narýchlo od ktorého roku) - to sa dalo na našich rádioprijímačoch chytiť (ak neboli predpotopné), ale existovalo "Radio Prag" na vlne 49 metrov (krátke vlny - s cieľom do zahraničia, to vari ešte naše stanice na VKV ani nevysielali) - a tam to znelo to najlepšie, čo bolo... Vrátane semaforovských pesničiek. Pravidelne som ladil... Takže - neviem...