Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.
Jo, to byl krok z louže pod okap. Bolševika a psychopata Mečiara nahradil bolševik Fico. Ale ten vám nevadil, že?
Slovenský separatismus se datuje od vzniku 1. republiky. S tím nemá Mečiar nic společného, ten ho pouze využil pro posílení své moci. Odštěpení Slovenska ovšem požadovaly veškeré tehdejší politické špičky a dokládaly to svým vítězstvím ve volbách. Jediní, kdo chtěli pokračovat ve federaci, byli z pochopitelných důvodů Maďaři.
Přesně! Hned po otevření hranic 1989/90 se na Sovensko vrátila nacionalistická (i nacistická) emigrace a totálními dezinformacemi a pořádáním demonstrací připravovala systematicky slovenské voliče na rozdělení ČSFR, resp. osamostatnění Slovenska. No a vyšlo jim to...
Proti prijatiu Ústavy SR hlasovali ešte pred rozdelením (myslím, že v auguste 1992) poslanci KDH s Čarnogurským na čele. Jednotné to teda nebolo. Veľká časť poslancov síce hlasovala, ale len podľa rozhodnutia klubov (čo síce nebolo nič platné, ale o niečom to vypovedá). Nie všetci asi mysleli na jedinečnú možnosť napchať si vrecká tak ako Mečiar so svojou kamarilou a užitočnými idiotmi (napríklad Kňažkom).
Ve vyspělých demokratických státech se právě z těchto důvodů vypisuje referendum, aby se ukázalo kolik je těch separatistů.
A na co by byla dobrá účast českých voličů v referendu, když se Slováci chtějí osamostatnit?
Všichni, kdo kritizují, že k rozpadu federace došlo nedemokraticky, bez referenda, mají možná kousek pravdy. Jenže! Jak by ono referendum dopadlo? Půtky by začaly již při formulaci otázky. Na onu dobu se pamatuju dobře: ze strany Slováků šlo pořád o jakési "jain". Takže to, co V. K. a V. M. zvládli excelenteně, bylo pokojné rozdělení tepubliky. Ostatně co se změnilo? Na Slovensko mohu bez pasu, stejně jako za faederace. Domluvím se tam, vztahy jsou nedstandradní, i tu svíčkovou v hospodě dostan. Už jsem ta dloho nebyl, ale vůbec bych si nepřipadal, že jedu do ciziny.
Fungující federace znamená: jedna měna, jeden federální rozpočet, jedna centrální banka, jedna zahraniční politika a jedna obrana. V EU a v jiných mezinárodních orgnaizcaích bychom museli být jako ČSR, jako jeden stát. A právě toto Slováci chtěli i nechtěli, právě zde bylo ono "jain", dvojdomky, konfederace...
Vlastní hvězdičku i stoličku...
Už před rozdělením státu o tom psal Ludvík Vaculík, původní článek už nejde nalézt, zde je snad přetištěn víceméně bez úprav:
http://archiv.literarky.cz/domaci/27278-esej-nae-slovenska-otazka
Pamätám si ten nezabudnuteľný článok, bol myslím v májových LN. Po jeho prečítaní mi bolo jasné, že sa ČSR rozpadne, s tak absolútnym nepochopením toho, čo sa deje a o čo ide, som sa dovtedy nestretol. Doteraz to považujem za ukážkový pražsko-kaviarenský pohľad na Slovensko. Dlho mi nešlo do hlavy ako také niečo môže napísať človek, ktorý bol spoluautorom 2000 slov. Ale zase ma dnes už neprekvapujú niektoré názory, ktoré sa tu objavujú.
Ja som zase sledoval s úžasom to, čo sa deje na Slovensku od konca roku 1989, všetky tie demonštrácie a výkriky o tom ako Praha okráda Slovákov a kde by mohli byť, keby si Slováci hospodárili na svojom. Vysielala to Slovenská televízia, mali sme ju ako program v káblovej TV. Všetkých tých náckov som videl v priamom živom vysielaní.
Od jari 1990 mi bolo jasné, že sa Slovensko osamostatní. A myslím si, že je to dobre, že sa tak stalo. Z udalostí na Slovensku a z politickeej reprezentácie, ktorú si vtedy Slováci zvolili, sa mi obracal žalúdok.
Ano, dobře si pamatuji Jozefa Markuša, předsedu Matice slovenské, kterak plačtivě vykládal jak Češi Slováky okrádají. Šlo to i v české televizi.
A pak si pamatuji, jak sprdli Mečiara, když se vrátil z nějakého jednání v Čechách, jak těm Čehůnům ustoupil. A on jim to vysvětloval na skoku vysokém: Než jsme tam jeli, slovenská laťka byla na 180 cm. My jsme tam jeli s požadavkem na 200 cm, abychom mohli ustoupit na 190 cm, za což byli Čehůni rádi.
Ano, i pro mě byl ten článek šok. Taková rána pěstí mezi oči. Ovšem poté, když jsem si uvědomil slovenský vývoj, když "ministr vnějších vztahů" Kňažko jezdil do Prahy s MPZ Somálska, po Deklaraci Slovenské národní rady o svrchovanosti Slovenské republiky, jsem začal tušit, že Vaculíkův článek byl prorocký.
Ano. Kňažko se mi jevil jako obzvláště výživný šašek po boku Mečiara. Kdosi mi vysvětloval jeho hyperiniciativu tím, že snad měl českou manželku, která mu dala "kopačky"...
Kňažko plnil funkciu Ani Geislerovej alebo Zdeňka Svěráka. Tie demonštrácie, ktoré ste sledoval, sa pôvodne dožadovali federalizácie. Výkriky zúfalcov, zamrznutých v roku 1939 nemali väčší vplyv, iba ak na členov Matice Slovenskej, ktorá pod Markušovým vedením (slovensky sa naučil až v desiatich rokoch) inklinovala k 19. storočiu a jej vážnosť už klesla na úroveň Klubu vreckárov).
Ak ten Vaculíkov článok reprezentuje názory vtedajšej českej politickej a spoločenskej špičky, nemohlo to dopadnúť inak. Ten článok nebol prorocký, bolo to odhalenie vzťahu nezanedbateľnej časti vplyvných k problematike (nie problému s...) Slovenska. Dosť to ovplyvnilo aj postoj časti Slovákov k ďalšiemu usporiadaniu štátu. Bol to svojim spôsobom negatívny manifest.
Pražskí politici odtrhnutí od reality sú kapitola sama pre seba. Keď si len vzpomeniem, ako Havel notoricky všade vyslovoval meno Mečiar ako "Mečár", tak mi vstávali vlasy na hlave, pretože už len takéto "drobné" detaily dokázali vyvolať u Slovákov odpor.
Pamatám sa aj na to, keď sa na jednaní federálneho zhromaždenia prejednávalo vloženie pomlčky/rozdelovníku medzi Česko a Slovensko. Zeman, ktorý viedol schodzu FS, tam dokázal tak zmanipulovať jednanie, že poslanci nakoniec odsúhlasili niečo, čo Slováci nechceli... Bolo z toho veľké zlo a muselo sa hlasovať znovu. Nakoniec, čo je Zeman zač vieme všetci, takže sa niet čomu diviť...
Slovakom boli tieto hovadiny ako pomlcka uplne u riti... Toto zaujimalo akurat kretenov ako Zelenay a Huska plus ten roj spolupracovnikov StB ktory po lustracnom zakone vystrelil z FZ CSFR.
Stalo se to, že oba státy na rozpad hluboce doplatily ekonomicky, splečensky i svojí prestiží. Dnešní prestiž ve světě obou republik je nulová ve srovnání s prestiží bývalého Československa.