Ako malé dievčatko som jeho nadšenie z rybolovu zdieľala, hoci tak po svojom, čo otec oceňoval, pretože s mamou mali len dve "baby" a ďalší "chlap" sa v rodine objavil, až keď som domov doniesla nášho prvého psa.
Na ryby som s ním chodila, aj keď som ich nikdy nelovila, čas som si vyplnila čítaním knižiek, pozorovaním vtákov, hlodavcov, niekedy aj srniek, podľa toho, kde sme práve lovili. A úplne najradšej som mala nočné rybačky, kedy som mohla vidieť v akcii zvieratká, ku ktorým sa bežné mestské deti bežne nepriblížia.
Napríklad netopiere, ktoré tesne nad hladinou vody lovili hmyz a vždy mi boli nesmierne sympatické, alebo sovy, z ktorých som občas dostávala psotník, pretože lietajú úplne potichu ako duchovia, a navyše si s našou prítomnosťou nikdy veľmi nelámali hlavu, takže z času načas nejaká sova preletela tesne ponad mňa.
Čas pokročil a z otcovho "syna" som vyrástla ja a rybačka ma prestala lákať. Našťastie však nie môjho otca, takže ryby sú u nás častým pokrmom. A nie hocijaké ryby. Nijaké rybie prsty alebo kúsky rybieho filé, o ktorých len tušíme, že ich pôvodcom mohla, alebo aj nemusela byť ryba. Nijaké "vianočné" kapríky, ktoré boli umelo odchované v tesných liahňach a ich mäso je cítiť bahnom a na bruchu majú dvojcentimetrovú vrstvu tuku. Všetko sú to ryby voľne žijúce, s mäskom šťavnatým, krehkým a mimoriadne chutným.
Ja osobne inklinujem skôr k dravým rybkám s bielym mäsom, takže občas vyslovím prianie "mať v nedeľu na obed zubáča alebo šťuku" a otec si naviaže pevnejší silon a vezme si so sebou nádobku na rybky. Zvyšok rodiny si však jednoznačne zamiloval kapra. Veľkosťou niekde v strede, teda nie malého, ktorý ma veľa tenkých kostí, ale nie príliš veľkého, ktorý aj v jazernej vode s dostatkom priestoru zlenivel a predsa len má na brušku sadlo.
Moje najzamilovanejšie jedlo z kapra je pečený kapor tak, ako ho robí môj otec. Takže tu je recept:
Kapor pečený v alobale
Kapríka očistíme a na noc namočíme do mlieka. Ak máme náhodou k dispozícii kapra z veľkochovu, odporúča sa namočiť ho do mlieka aspoň na 24 hodín, aby nebol cítiť bahnom. Potom prichádza na rad soľ a korenie. Soľou nešetríme, neslaný pečený kapor nestojí za nič a dosáľať ho na tanieri - to už nie je celkom ono. Samozrejme presolený kapor tiež nie je nič moc, ale to zrejme ovláda každý kuchár... Toľko k soli.
Korenie. Používame korenie na ryby, čierne korenie, podľa chuti rascu a papriku. Kapra pekne nasolíme a okoreníme z každej strany aj zvnútra a necháme chvíľku odpočívať. Za ten čas očistíme zemiaky, cibuľu, veľa cibule, papriku a nakrájame na tenulinké plátky údenú, pekne prerastenú slaninku (pre Slovákov - oravská slanina to istí, v Čechách ju asi nedostať...).
Pekáč vyložíme alobalom, zemiaky nakrájame na plátky, trochu omastíme olejom, alebo ak máme chuť na "bravčovejšiu" a tým pádom aj podstatne menej diétnu variantu, premiešame zemiačky s kocočkami slaninky. Taktiež ich môžeme podľa chuti prikoreniť čiernym korením a paprikou a poprekladať kolieskami cibule a pásikmi zelenej papriky.
S kaprom sa vysporiadame obdobne, obložíme ho slaninkou, cibuľou a paprikou, veľmi dôležité je uvedené suroviny dať aj dovnútra ryby. Ak chceme mať rybku šťavnatú, pridáme k paprike a cibuli aj paradajky. Kapra uložíme na zemiaky, navrch nakrájame plátky cesnaku, zabalíme a necháme poriadne prepiecť, aby sa všetky vône pekne premiešali, kaprík sa ľahko oddeľoval od kostí a zemiačky sa rozplývali na jazyku..... Že je to už naozaj hotové spoznáme podľa toho, že všetkým členom v domácnosti už škŕka v bruchu a pes si v kuchyni vyslintal mláčku.
No a na záver pridám ešte moju najmilšiu variantu z čias môjho detstva a dovoleniek s rodičmi. Nič, ale naozaj nič na svete nechutí lepšie, ako takto pripravený kapor, ktorého si v teplý letný podvečer upečieme v pahrebe na otvorenom ohnisku. Cítite tú dovolenkovú pohodu???