Neviditelný Pes

EVROPA: Ty uprchlíky si nechte!

9.5.2015

Apel na štáty západnej Európy

Udalosti v Stredozemnom mori za posledné týždne sú pre Európu jednou veľkou katastrofou. Dve tisícky utopených, státisíce utečencov, miliardové zisky pre prevádzačov a bezmocná Európska únia.

Je zrejmé, že problém treba urýchlene riešiť, avšak určite nie tak, ako to navrhlo 37 europoslancov a europarlament schválil – utečencov rozdeliť medzi všetky členské krajiny podľa pevne stanovených kvót. Proti prerozdeleniu utečencov do krajín EÚ je aj SMER, avšak všetci europoslanci SMERu hlasovali za.

Dobiehajú nás hriechy minulosti

Vráťme sa pár rokov späť. Aj vtedy boli utečenci, ale bolo ich oveľa menej. Africké krajiny a krajiny blízkeho východu si žili svojim životom, ktorému Európa nerozumela a nerozumie, ale keďže sa jednalo o iný kontinent, nebol to skutočný problém. Potom prišli dvojičky a pochopiteľná reakcia západného sveta – útok na Afganistan. Na základe mandátu NATO a OSN.

Tu bol ešte svet ako tak v poriadku, no zmrákalo sa na horšie. Americký prezident George W. Bush si vsadil do hlavy (resp. mu do hlavy bolo vsadené), že musí zaútočiť na Irak. Tak aj v roku 2003 spravil, bez mandátu NATO a OSN, zato na základe klamstiev o chemických zbraniach v Iraku. Ako to dopadlo, vieme. Pár rokov neskôr sa západný svet rozhodol, že musí vniesť demokraciu do Líbye a Sýrie. V žiadnom prípade nechcem obhajovať Kaddáfiho, ani Asada a už vonkoncom nie Husseina. No vtedy aspoň tieto štáty fungovali. Dnes Líbya ako štát neexistuje. Existujú len rôzne terorizujúce bandy tam, kde voľakedy bol na africké pomery prosperujúci štát menom Líbya. Na území Sýrie vyčíňajú bojovníci Islamského štátu. To sú tí, ktorí vám odrežú hlavu, ak s nimi nesúhlasíte. Irak ako susedná krajina Sýrie je viac menej to isté.

V kedysi funkčných štátoch, i keď riadenými diktátormi, dnes vládne chaos a anarchia. Výsledok sú státisíce a čoskoro milióny utečencov, najmä z Iraku, Sýrie a Líbye, ale aj z krajín južne od Líbye, keďže tej hranica je dnes deravá ako ementál.

Pokrytectvo SMERu

Ako som úvodom spomínal, 37 poslancov najmä krajín západnej Európy navrhlo riešiť problém tak, že všetkých utečencov prichádzajúcich do Európy prerozdelíme do všetkých krajín podľa vopred stanovených kvót. Samozrejme, že Nemci, Francúzi, či Taliani sú za, keďže utečenci chcú ísť najmä do týchto krajín. No toto rozhodne nie je riešenie. Je to len snaha o rovnomerné rozmiestnenie problému, ktorý je dlhodobo neriešený a ktorý si EÚ sama spôsobila.

SMER sa vyjadril a vyjadruje, že je proti prerozdeleniu utečencov do všetkých krajín EÚ, avšak v Bruseli hlasovali všetci poslanci SMERu za. Je to typické smerácke pokrytectvo – doma robiť veľké ramená a v Bruseli sklopiť uši.

Aké je riešenie?

Riešenie rozhodne nie je prijať všetkých utečencov, lebo ich je priam nekonečné množstvo. Dnes sú to státisíce, zajtra to budú milióny. Európa nemá šancu prijať všetkých, a preto nie je riešením prijímať niektorých. To je jedno východisko.

Druhým východiskom je skutočnosť, že takmer všetci utečenci chcú ísť do krajín západnej Európy a krajiny západnej Európy sa rozhodli tento problém sčasti presunúť na krajiny východnej Európy, ktoré s tým nič nemajú. Napríklad, Slovensko, na rozdiel od Francúzska, Líbyu nebombardovalo (veď by ani nemalo čím). Preto ja ako slovenský europoslanec zásadne odmietam nejaké prerozdeľovacie kvóty. Navyše, Slovensko nedokáže integrovať Rómov a nebude schopné integrovať ani desiatky tisíc afrických utečencov.

Riešenia sú nasledovné: Ako prvé treba utesniť južnú hranicu EÚ. Do jesene 2014 prebiehala námorná misia talianskych pohraničiarov s názvom Mare Nostrum, kde 900 osôb strážilo juh talianskej hranice. Od septembra 2014 je to misia Triton, ktorá ma už len 65 ľudí k dispozícii. Európska únia sa úplnými nezmyslami mieša do každodenného života svojich obyvateľov, ale nedokáže účinne chrániť svoje vonkajšie hranice. Kľudne zrušme v celej Európe dotácie pre poľnohospodárov, ale na ochranu vonkajších hraníc musí byť dostatok zdrojov. Len pre porovnanie: námorná misia Mare Nostrum, pomerne účinná ochrana južných hraníc Talianska, stála 0,1 miliardy € ročne, nezmyselné a Slovensko poškodzujúce dotácie do poľnohospodárstva stoja 40 miliárd € ročne, teda 400 krát viac!

Európska agentúra Frontex, ktorá má chrániť vonkajšie hranice EÚ pred nelegálnou migráciou, má rozpočet tiež menej než 0,1 miliardy € a 300 ľudí. Pre porovnanie: na úplne zbytočnú „záchranu“ Grécka išla suma, ktorá je 2500 krát vyššia!

Po druhé, treba vyvinúť maximálne úsilie na upokojenie situácie v Líbyi a Sýrii. Asad nie je problém, Asad je, ako sa ukazuje, riešenie. Pripomínam, že Asada aj Kaddáfiho západný svet roky podporoval a západní politici k ním chodili na návštevy ako na klavír. Aj v čase, keď bolo zrejmé, že sú to diktátori, keďže ničím iným nikdy neboli.

Ako tretie, treba na území Afriky (napríklad na konzulátoch krajín EÚ) posadiť sudcov európskej únie, ktorí tam na mieste rozhodnú o žiadostiach o azyl. Lode, ktoré priplávajú k južným hraniciam EÚ, treba okamžite otočiť späť a na mieste, z ktorého vyrazili, rozhodnúť o žiadosti o azyl. Sudcami EÚ. Tých, ktorým bude priznaný politický azyl (drvivá väčšina sú ekonomickí migranti a nie politickí utečenci), treba lietadlom dopraviť do tej krajiny EÚ, ktorá im azyl poskytne.

Ako štvrté, treba zakročiť voči prevádzačom a organizátorom. Neverím, že tajná služba povedzme Francúzska nevie, kto sú hlavní organizátori prevádzania utečencov.

V otázke ekonomických utečencov treba byť realistom a nie idealistom. Áno, pomáhať je pekné a bolo by krásne pomôcť všetkým ľuďom na svete, ktorí pomoc potrebujú. Skutočnosť je však taká, že v Afrike žije miliarda ľudí a EÚ nemá šancu prijať všetkých tých, ktorí si želajú žiť v Európe.

Autor je předseda strany Sloboda a Solidarita

Převzato z blogu autora s jeho souhlasem



zpět na článek