Pan profesor Miroslav Kutílek vo svojom poslednom článku na NP okrem iného udáva, že Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) predpovedá vo svojej poslednej správe z roku 2007 „vzestup hladiny za 100 let o 18-38 cm, nebo o 20-43 cm, a to podle typu scénáře a modelu.“
Bohužiaľ, nie je to korektná citácia. Panel IPCC udáva rozsah nárastu hladín oceánov do roku 2100 v rozsahu 18-59 cm. (pozri napr. tu), a teda nie v rozsahu 18-43 cm, ako udáva prof. Kutílek. Dôležité je tiež poznamenať, že posledná správa IPCC nezahŕňa vo svojom odhade neistoty spojené s pozitívnymi väzbami v uhlíkovom cykle (ktoré otepľovanie zrýchlia), a tiež v tomto odhade nie je neistota spojená so zmenami v dynamike topenia pevninských ľadovcov. Odhady nezahrnula do správy preto, lebo v tejto oblasti nepanuje dostatočný konsenzus (zhoda).
Od vydania poslednej správy IPCC v roku 2007 (ale zahŕňa práve publikované zhruba do polovice roku 2006) sa klimatológia (kupodivu) pohla ďalej. Kam?
Pfeffer a kol. (2008, Science) – zahrnul do predpovedí modelov aj odozvu pevninských ľadovcov a odhaduje pravdepodobný nárast oceánov do roku 2100 o 80 cm, za krajný, fyzikálny limit nárastu hladín oceánov do roku 2100 považuje 200 cm.
Ramstorf (2007, Science) – odhaduje pravdepodobný nárast v hladinách oceánov o 50 až 140 cm do roku 2100.
Grinsted a kol. (2009, Geophysical Research Letters) - odhaduje pravdepodobný nárast v hladinách oceánov o 90 až 130 cm do roku 2100.
Rohling a kol. (2007, Nature Geoscience) – odvodili, že pri pokračujúcom (a predpokladanom) otepľovaní môžeme očakávať nárast hladiny asi o 160 cm za sto rokov.
Carlson a kol. (2008, Nature Geoscience) – podľa nich by sme mali považovať za „minimálne“, aj bez uvažovania o dynamike topenia ľadovcov.
Blanchon a kol. (2009, Nature) – podľa tejto štúdie je možný rýchly vzostup hladín oceánov aj v medziľadovom období, kedy je už na Zemi ďaleko menej ľadu, ako keď Zem prechádza z obdobia doby ľadovej do doby medziľadovej, a prudký nárast hladín oceánov bol už preukázaný. V novej štúdii Blanchon a kol. odhadli, že oceány môžu stúpať až rýchlosťou okolo 3.6 cm ročne (dnes je to 3.4 mm/rok). To je tiež v súlade s nedávnymi výsledkami projektu ANDRILL, ktorý dokázal, že Západo-antarktický ľadovcový štít sa môže pomerne rýchlo roztopiť.
Je tiež vhodné poznamenať, že nárast hladín oceánov o 100 cm okrem iného spôsobí zaplavenie 17 % štátu Bangladéš, a znemožní pestovanie ryže na 50 % územia. Celkovo by prišlo o svoje domovy 100 000 000 ľudí. (Joseph Romm, 2009). V roku 2100 tiež nie je koniec sveta, ale hladina oceánov bude ešte niekoľko storočí stúpať.