Neviditelný pes

ÚVAHA: Únik od civilizácie

31.1.2011

TOPlistIste to poznáte. Vstanete skoro ráno a už trielite upršaným mestom do práce. Silný vietor vám (v lepšom prípade) prevráti dáždnik a okolojazdiaci magor v aute na vás chrstne vodu z mláky. V autobuse ste natlačení ako sardinky, zľava sa ku vám tlačí navoňavkovaný frajer, ktorý sa v kolínskej kúpe, sprava do vás drgá školákova aktovka a ak to nezaregistrujete, tak vás nejaká ruka-šmátralka oberie o peňaženku či mobil. Prípadná kontrola cestovných lístkov objasní, na čo ste v zhone zabudli. Do cieľa cesty prídete minútku po začiatku pracovnej doby, no už sa na vás mračí šéf, ktorý má okrem blbých pripomienok pár úloh, ktoré majú status "už včera bolo neskoro". Sadáte za klávesnicu a po dlhšej práci sa vám tesne pred uložením potvrdí tradičný vtip o stabilite operačných systémov. Na obede si zas vypočujete tradičný výlev sťažností debatujúcich kolegýň - aký je ich manžel nezodpovedný, ktorá sekretárka si vylepšuje výplatnú pásku kľačaním pod šéfovym stolom, aký je ten svet nespravodlivý a... a... Naraz je večer, so skleným pohľadom opúšťate pracovisko, kde je beztak už len upratovačka so strážnikom a unavene sa vraciate domov. Kde nájdete nezaplatené účty a manželku nezvládajúcu ukričané deti či strohý odkaz od priateľky, ktorá si zbalila kufre ... alebo vám. A to som ešte nespomenul bežné minipovinnosti, ktorých nával ubije aj workoholika. Deň blbec ako vyšitý... a to je len pondelok.

Z predošlých riadkov ste snáď vytušili, čo ma priviedlo k napísaniu tohto zamyslenia (aj keď manželku nemám a som študent) - únava zo života v 21. storočí. Človek modernej doby môže byť najšťastnejším zo všetkých ľudí z iných dôb. Má k dispozícii najmodernejšie technológie, ktoré mu zlepšujú život a umožňujú veci, ktoré by ľudia spred tristo rokov považovali za mágiu. Ale každá minca má dve strany. Na každého človeka sa so zvýšenou životnou úrovňou zvyšujú aj požiadavky a často mrháte energiou a inými prostriedkami na veci, ktoré ani nemajú zmysel (jeden príklad za všetky - behanie za papiermi po úradoch). Ľudia si nestíhajú vychutnávať dennodenné zázraky – letmý úsmev príťažlivej slečny, hviezdnu oblohu a mesiac v splne (vo väčších mestách to účinne znemožňuje vysoké svetelné znečistenie). Nečudujme sa potom, že mnohí toho majú už dosť - začnú fajčiť či holdovať večerom vo dvojici (fľaša a ja), uzatvárajú sa do objatia s depresiou, či v najhoršom prípade si siahnu na život svoj alebo iných. Diagnóza: nezvládol svoj život.

Dokončení úvahy a diskuze zde.

Michal Pavlič


zpět na článek