Trvalo to možno iba rok čistého času a černokňažnícka trilógia, konečne vydávaná v slovenčine, dospela románom Krvavý oheň k svojmu koncu. A ako to už býva – keď sa niečo skončí, je načase bilancovať. Môžem teda so spokojnosťou povedať - bol to dobrý rok. Černokňažníka neznalí slovenskí čitatelia sa mohli so sériou konečne poriadne zoznámiť v rodnom jazyku a ostrieľaní červenákovskí harcovníci si zase mohli pripomenúť začiatky tohto dnes-už-pomaly-klasika. Nuž a tretia, posledná časť ságy o Čiernom Roganovi túto nostalgicko-objaviteľskú krasojazdu završuje viac ako vynikajúco.
Dokončení recenze...
