KOČKY: Mandy - danajský dar

Najmä keď z tých štyroch mačiek dvaja sú šestnásťroční perzskí bratia, takže každý deň prežitý s nimi považujete za darovaný čas a dvanásťročnej mačičke stačí, keď ju otravuje šesťročný darebný kocúr. Čo chcete alebo nechcete stráca význam v prípade, že sa vás rozhodnú potešiť priatelia.
V apríli oslavoval môj manžel okrúhle jubileum a ak som si v to piatkové dopoludnie v práci na jeho narodeniny vôbec spomenula, tak len v súvislosti s tým, že sa chystá večer oslavovať s kolegami. Keď zazvonil telefón, tak ma ani vo sne nenapadlo, čo mi mierne šokovaný oznámil. Jeho kolegovia sa rozhodli urobiť mu radosť a darovali mu mačiatko.
Ja som temer vyletela po plafón, pretože Bony mal zápal priedušiek a od pondelka bol pod antibiotikami. Naozaj posledná vec, ktorú v svojom veku potreboval, bolo dedinské mačiatko, ktorého anamnéza bola úplne neznáma. Na moju otázku, či to myslia vážne som sa dozvedela, že ináč ho niekde pustia, pri dome....? Celkom pekné vydieranie. :)
Keď som prekvapenie predýchala, tak som zobrala vec do svojich rúk. Zavolala som veterinárovi, aby som zistila, či pracuje, potom manželovi, ktorému som oznámila, že veterinár je k dispozícii len do druhej, takže o jednej musí byť doma aj s mačaťom. Ak má nejakú súrnu prácu, tak ju za neho musia dokončiť kolegovia  podľa hesla: "Za blbosť sa platí."
Až cestou k veterinárovi som vlastne prvý raz uvidela nového člena rodiny. Vyplašené, okaté asi štvormesačné mača. Po návrate domov som malú Mandy, ako sme ju cestou domov nazvali, uzavrela do veľkej prútenej prenosky aj s miskou jedla. Keď sa upokojila a najedla, tak som ju predstavila ostatným členom rodiny. Bony a Benji reagovali podľa môjho očakávania. Pozreli do prenosky, očuchali a skonštatovali: "Ďalšia mačka v rodine, to tu už bolo" a odkráčali do kuchyne skontrolovať misky, správne odhadnúc, že ich niečím podplatím.
Miška tiež reagovala ako som predpokladala, zasyčala, zaprskala a zdrhla. Obavu som mala z Merlinovej reakcie. On bol najnovší a doteraz najmladší člen mačacej rodiny a zatiaľ sa nemusel vyrovnávať so žiadnym novým prírastkom. Ale bola som milo prekvapená. Sedel pred uzavretou prenoskou, uprene pozeral dnu, ale nejavil žiadne známky agresivity, len obrovské a potešené zaujatie. Dokonca vynechal aj večeru, čo stojí za zápis aspoň čiernou kriedou do komína.
Ale najviac ma prekvapila Mandy, po skúsenostiach s Miškou, ktorá k nám pribudla v jej veku, som predpokladala aspoň nervozitu keď nie strach. Ale Mandy neprejavila ani náznak strachu len zvedavosť.
A potom nastala doba, prečo sme považovali Mandy za danajský dar. Bonymu sme museli predĺžiť antibiotika, aby sme neriskovali infekciu, pretože v jeho veku už každá môže byť osudná. Celý víkend som sledovala Mandy a na môj vkus bola príliš pokojná na také malé mača. Pekne jedla, ale veľa spala a hrala sa hlavne poležiačky. Potom dokonca začala mať akoby astmatické záchvaty. Nasledovala návšteva lekára, ktorá odhalila slabý zápal hrdla a tak vyfasovala aj ona antibiotika a každé ráno som mala o zábavu postarané pre dve mačky.
Antibiotika zabrali, mača ožilo, ale záchvaty sa opakovali a opakovali sa aj návštevy u lekára, kde sme spoločne pátrali po príčine a lámali si hlavy, čo sa deje. Pľúca boli čisté, RTG negatívny, v zúfalstve sme vyhodili kočkolit, či naň nie je alergická, okúpala som ju, aby som jej zmyla zo srsti všetky prípadne nečistoty, pretože záchvaty sa objavovali hlavne keď sa olizovala.
Dostavala podporné injekcie až nakoniec sme zistili, že problémy zrejme spôsobila uvoľnená srsť, ktorá sa jej dostávala do dýchacích ciest, kde ju dráždila. Razantné kefovanie v spojení s kalciovými injekciami ju zbavili problémov a Mandy sa nám vykľula v celej kráse a energii.
Po byte nám lieta splašené torpédo, naháňa mačky, myši, loptičky aj nás. Všetko, čo je v byte, bez ohľadu na počet nôh, vek a stav, živé aj neživé je tu nato, aby sa mala s čím/kým hrať. A hrá sa neúnavne. Pravda, pokiaľ sa nekŕmi. Jej apetít prekonáva aj Merlinov. Dostáva porcie porovnateľné s ostatnými, spraskne ich a šmejdi, čo majú v miskách ostatní. Ani Merlin si nedovolí liezť do cudzej misky, ale Mandy nemá zábrany. Je smiešne vidieť obrovského Merlina ako nešťastne pozerá na svoju misku, z ktorej sa spokojne kŕmi malá Mandy.
Vôbec naši páni trochu strácajú dych. Kde je ich pohodička, keď jediným rozptýlením bolo, kto z nich naštve Mišku. Dnes im to Mandy vracia aj s úrokmi. Keď im začala loviť chvosty, chlapci skákali dva metre do výšky. Uznávam, že z ich pohľadu do bolo mierne šokujúce. Pokojne si ležia, mierne kývajú chvostom, sledujú cvrkot za oknom alebo v byte a naraz sa im do chvosta zaboria pazúriky ako ihličky. Ale sú odolní, po týždni sa len obzreli a ležali ďalej.
Časy, keď Benji vyštartoval za Miškou a naháňal ju po byte a Miška naštvane syčala, sú už tiež preč. Po Mandynom príchode to vzalo rýchly koniec. Mandy to zobrala ako hru a s nadšením sa pripojila, lenže naháňala Benjiho a skákala mu na chrbát. Teraz je Benji rád, keď si ho nevšíma. Veľmi sa mu to nedarí, pretože Mandy mu s nadšením prejavuje svoju prítulnosť, obtiera sa o neho, líže mu tvár aj uši a my sa bavíme na tom, ako sa Benji tvári, že tam ani nie je. Ako ctihodný dôchodca, ktorého v parku obťažuje pubertiačka. Ale občas sa ctihodný dôchodca zabudne a lietajú po byte spolu.
Pre Merlina je Mandy vítanou spoločníčkou k hrám. Nesyčí na neho ako Miška, ani ho zatiaľ neprefackala ako Bony a Benji. Len my niekedy tŕpneme, aby je v zápale hry neublížil. Predsa len sledovať ako sa spolu hrajú 9-kilový kocúr a 2-kilové mača je trochu hororový zážitok. Ale keď Mandy zapiští a Merlin ju pustí, pre Mandy je to signál k ďalším hrátkam. Skôr, než sa Merlin spamätá Mandy zdrhne, obehne jeho a prípadne aj celý byt a skočí mu na krk.
Pripomína to obrázky z prírodopisných filmov, keď lev útočí na slona, slon sa otrasie a ide ďalej. Ale ich spokojnosť je očividná a potešenie zo vzájomnej spoločnosti tiež. Pohľad na Mandy vrhajúcu sa Merlinovi do náručia je rozkošný.
A kvalita života našej Mišky tiež rádovo stúpla. Aj keď najprv reagovala nevrlo, už prišla na klady Mandynej prítomnosti a oceňuje ich. S Mandy sa môže hrať a nikto ju nepreháňa.
Z hračiek má Mandy najradšej malé kožušinové myšky. Odkedy máme Mandy, máme myší plný byt. Loví ich, nosí a zastrkuje pod gauč a skrinky a zase odtiaľ vyťahuje, vyhadzuje si ich a chytá ich vo vzduchu. Proste "najsamlepšia" hračka. A ja stále prinášam nové, pretože odťahovať nábytok ma už nebaví.
Každý večer ma Mandy odprevádza do postele, kým si krémujem ruky dostane myšku a vystrája v perinách. Jedného večera, podľa už zavedeného rituálu, si Mandy vyhadzovala a chytala myšku po posteli. Naraz vyhodila myšku vysokým oblúkom až spadla k nohám postele a okamžite za ňou vyštartovala. Problém bol, že nič netušiaci Merlin spokojne spal na zemi pri posteli a naraz mu na hlavu dopadla najprv myš a potom Mandy.
Chudák Merlin vyskočil pol metra do výšky a vyletel zo spálne ako delová guľa. Mandy zahučala pod posteľ a ja som bezmocne odpadla od smiechu na posteľ. Po chvíľke sa z obývačky opatrne prikradol Merlin a zároveň sa spod postele vynoril zvedavý noštek. Keď sa obidvaja oňuchaním presvedčili, že sa nejedná o žiadnych mimozemšťanov, nastal kľud. Ale pre ten večer už dala Mandy myšiam pokoj.
Dnes, po viac ako dvoch mesiacoch, môžem konštatovať, že z Mandy nám rastie pôvabná mačička orientálneho typu. Máme doma 3 domáce mačky: Mišku, Merlina a  Mandy. Pri povrchnom pohľade pôsobí Mandy ako potomok Mišky a Merlina, všetky majú rovnakú kresbu, sú bodkované a farebne je popolavá Mandy medzi hnedou Miškou a sivým Merlinom. Ale pozornejší pohľad odhalí medzi nimi zásadné rozdiely.
Miška je typická európanka, na výstave by jej ani najprísnejší porotca nemohol vytknúť závažne odchýlenie od štandardu európskej mačky. Merlin v sebe nezaprie, že niekde v jeho rodokmeni sa zrejme vyskytol britský predok a Mandy vyzerá ako keby práve pricestovala z Egypta. Jej štíhle telo, dlhé nohy a veľké oči môžu úspešne konkurovať egyptskej mau. Milujem chlpaté a mohutné perzské mačky, ale variabilita našich krátkosrstých "M" má svoje nezameniteľné čaro.
A dodnes ma baví vedomie, že v šoku som bola nie len ja a môj manžel ale aj manželovi kolegovia, ktorí mu to mača doniesli síce v dobrom ale neuváženom úmysle. A tak zostali zaskočení manželovou reakciou, keď miesto očakávaného jasania nad rozkošným mačiatkom, sa zatváril veľmi nenadšene (diplomatický povedané).
Nakoniec to dopadlo dobre, ale myslím si, že podobných experimentov sa už vyvarujú. Vždy to predsa nekončí tak, ako to prorokovala sestrička u veterinára našej malej pri prvej návšteve: "Neboj moja, budeš sa mať dobre". Asi predsa len kolegovia odhadli našu rodinu správne a z Mandy sa vyvrbil nie danajský ale veľmi pekný dar, ktorý nám aj našim mačičkám priniesol radosť a potešenie.
Foto: 1. Mandy, 2. Mandy a Merlin, 3. Mandy a Miška