KOČKY: Merlin
3 Merlin foto: EditaK, Neviditelný pes
Keď som spomenula v spomienkach na Hodonín, že Merlin má astmu, vyzvala ma Lika, aby som niečo napísala o našom a Merlinovom probléme. Potom sa ozvala Marička so svojimi skúsenosťami, tak som to pustila z hlavy. Aj keď naše skúsenosti boli trochu iné.
A keď sme sa dopracovali ku konečnej a, bohužiaľ, tragickej Merlinovej diagnóze, tak som napísala Like, že nič písať nebudem.
Moje rozhodnutie zmenila smrť Lucky a rýchly nástup aj koniec jej choroby. Pretože u nás nástup choroby rozhodne neprebehol tak dramaticky, aj keď Merlinov koniec bude rovnaký a už nie tak vzdialený, ako by som si želala.
Merlin má skoro 13 rokov a z toho 12 žije v našej rodine. Do doby pred poldruha rokom Merlin netušil, že k veterinárovi sa chodí s chorobou. Ale začiatkom zimy v roku 2013 začal pokašliavať. Nič dramatické, zakašlal si raz dva krát a potom deň dva nič. Vždy, keď sme si povedali, že by sme s ním mali ísť k lekárovi, kašľať prestal aj na pár dní. Prešli Vianoce. Merlin jedol, pil, maznal sa, jeho chovanie sa nijako nezmenilo. Len si sem tam zakašľal.
Nakoniec sme sa predsa len rozhodli, že ho k lekárovi zoberieme. Ani nie z nejakej vážnej obavy, ale preto, že do rodiny mala prísť Iris a nechceli sme šteniatko ohroziť infekciou.
Merlin dostal antibiotika, kašeľ sa stratil. Všetko vyzeralo ideálne, ale po nejakej dobe sa kašľanie vrátilo. Zase sme navštívili veterinára a pokračovali v pátraní po príčine. Problém bol, že všetky vyšetrenia krvi, štítnej žľazy a pod. ukazovali len jedno, že máme doma veľkého starého zdravého kocúra. Len kašľal.
Nakoniec to bol RTG, ktorý nás postavil pred dve možné diagnózy: chronická bronchitída alebo astma. Pretože bronchitída vyzerala pravdepodobnejšia, skúsili sme to s ňou, ale nebola to správna možnosť. Dlhodobo nasadené antibiotika stav dočasne zlepšili, ale po ich vysadení sme za chvíľu boli tam, kde predtým. Bolo jasné, že správnou je tá druhá možnosť, teda astma.
Jediným svetlým bodom v tejto situácii bolo, že Merlin nestratil chuť k jedlu, maznal sa a správal sa ako obvykle, dostal sa tam, kam chcel. Horšie bolo, že jeho zdravotný stav sa ďalej komplikoval. Začala sa mu v organizme hromadiť tekutina, takže okrem Prednisonu musí dostávať aj lieky na odvodnenie.
Napriek všetkým týmto problémom sa situácia stabilizovala, prežili sme pokojné Vianoce 2014. Merlin sa správal ako obvykle, síce šetril pohybom, ale keď niekam chcel, tak bol schopný sa tam dostať a jedine nutnosť podávania liekov dva krát denne a občasné kontroly nám pripomínali, že máme doma chorého kocúra.
Ale v polovici februára sa situácia zmenila. Jeho dýchacie problémy sa dramatický zhoršili, dokonca stratil chuť do jedla, čo sa doteraz v Merlinovom živote nestalo. Problémom nebola astma, ale nahromadenie tekutiny napriek podávaným diuretikám. Ani injekčne podané diuretiká situáciu dlhodobo nezmenili. Bolo jasné, že nás čaká ďalšie kolo vyšetrení. A bude treba dôkladne vyšetriť srdce.
Takže sme s Merlinom zašli za kardiológom. Za posledný rok si Merlin zvykol na návštevy veterinára a bez problémov sa podroboval všetkým vyšetreniam, odberom, RTG, sono. Ale keď som teraz siahla po pripravenej prenoske, Merlin reagoval úplne ináč.
Len na vysvetlenie: aby mali mačky svoje útočisko, kam by unikli pred šteňacím temperamentom, do dverí bývalej dcérinej izby sme dali detskú zábranu. Mačky ju bez problémov preskakujú, najmä že pre pohodlie majú z každej stany ešte skrinku. A Iris sa o preskok nikdy ani nepokúsila. A ďalší člen, ktorý sa o preskok nepokúša, je Merlin. Jednoducho sa posadí pred dvierka a počká si na toho, kto prvý pôjde okolo a otvorí mu. Keďže je ostro sledovaný, nikdy nečaká dlho. A keď odchádzame z domu, dvierka ostávajú otvorené.
Ale keď sme sa chystali za kardiológom, Merlin, dovtedy pokojne spiaci na gauči, doslova preletel cez zábranu a pokúsil sa schovať. Akoby tušil, s čím sa vrátime domov.
Návšteva bola úplnou pohromou, nie pre Merlinove správanie, ale pre diagnózy, ktoré potvrdili katastrofálne zhoršenie stavu a absolútnu beznádejnosť situácie. Nie je žiadna šanca, nie to na vyliečenie, ale ani na zlepšenie stavu.
Skončili sme so štyrmi diagnózami, z ktorých by každá stačila na katastrofu. V podstate jediné, čo môžeme urobiť, je, podávať mu lieky a udržať jeho zdravotný stav v únosnej miere, to znamená bez bolesti a v takom stave, aby sa dokázal tešiť z dobrého jedla a našej prítomnosti. To je to jediné, o čo dnes Merlin stojí.
Mačky sú podivuhodné stvorenia. Merlinov zdravotný stav je taký, že človek alebo pes by už zrejme nemohli normálne fungovať. Merlin funguje zdanlivo normálne. Ťažko dýcha, ale jesť mu chutí, dokáže sa dostať tam, kam chce, napríklad aj na okno, aby mohol sledovať svet vonku, prísť si pre pomaznanie, ozve sa, keď niečo chce.
Dnes podávame Merlinovi lieky už skoro v maximálnej dávke. Ešte je možnosť malého zvýšenia dávok. Ináč platí to, čo platilo pri Benjim a predtým pri ostatných, všetko pre Merlinovo pohodlie. To znamená dostane jesť, keď požiada, aj keď len v malých dávkach, aby sa príliš nezaťažovalo dýchanie, dvere na balkón alebo do izby sa mu otvárajú, stačí mu si pred ne sadnúť, pozornosť a pomaznanie dostane, kedykoľvek sa mu zažiada.
Aj teraz, keď toto píšem, leží pri mne na gauči a sem tam ma drcne hlavičkou do ruky, aby som si ho všimla. Potom sa zase spokojne uloží a zadrieme.
Žiadna návšteva veterinára mu už nehrozí a nebude ho stresovať žiadne ďalšie vyšetrenie. Nič totiž nemôže zmeniť jeho prognózu a tak sme všetky plánované vyšetrenia zrušili. Aj veterinár nám toto naše rozhodnutie odobril s tým, že teraz už všetko záleží na našej starostlivosti, a dôverujúc našej zodpovednosti, že nenecháme Merlina trpieť.
Takže jedna návšteva nás možno ešte čaká, ale na tú teraz radšej nemyslím.
Písala som len preto, aby nevznikol dojem, že astma u mačiek vždy nastupuje nejako dramaticky. U nás to bol nenápadný a pomerne dlhý proces. Žiaden záchvat alebo dusenie, len taký nenápadný otravný kašeľ. Výsledok je ale ten istý. Tie ostatné diagnózy zrejme súvisia viac s Merlinovým vekom a veľkosťou.
EditaK 31.3.2015
PS: Dnes 5.4.2015 práve na Veľkonočnú nedeľu Merlin o pol šiestej ráno zomrel. V posledných dňoch vyzeral, že sa jeho stav stabilizoval, večer vyzeral spokojne, dal si s chuťou trochu slepačieho mäsa. Uložil sa na stôl v izbe na deku a pokojne zaspal. Zobudila som sa na to, že sa pokúša dostať dole. Pomohla som mu, tam zanariekal a bol koniec.
Určitou útechou mi je, že sa dlho netrápil. A my i on sme boli ušetrení cesty k veterinárovi. Najviac som sa bála, že sa udusí a nestihneme mu pomôcť. Druhým strašiakom bola pre mňa cesta k vetovi na poslednú injekciu.
Nie je malou útechou, že zomrel doma pri mne, ale práve teraz mi to moc nepomáha.
Foto: autorka. Další fotografie najdete v galerii po kliknutí na fotku v článku.