Miškovanie je stará farmárska technika zbavovania hospodárskych, či domácich zvierat pohlavných orgánov, aby boli doslova bezpohlavné. Absurdná predstava u ľudí má, bohužiaľ, reálny základ. Tak ako Hitler vopred vyhlásil svoje krvavé plány a nikto tomu neveril, kým ich neuskutočnil, aj feministky plán miškovania mužov vyhlásili už pred desaťročiami. Konkrétne jedna zo zakladateliek, Valerie Solanas, vydala manifest „Združenia na vymiškovanie mužov“ (SCUM): „SCUM vtrhne do smíšených vztahů (muž-žena), ať budou kdekoli a rozmetá je. SCUM zabije všechny muže, kteří nebudou v Záloze SCUMu. Muži v Záloze SCUMu jsou ti, kdo horlivě pracují na svém sebezničení...“ Tento jej „manifest“ bolo preložený do češtiny Alexandrou Berkovou, ktorá v rozhovore so mnou vyhlásila, že „militantný feminizmus je nezmysel“ (??). Asi teda prekladala so zatvorenými očami. Inak by si musela všimnúť ďalší výrok Solanas: „Ačkoli je muž bytostí pouze živočišnou, není k užitku ani jako samec.“ Preto západná tlač pozná aj výraz femi-nazi.
Feministky a marxizmus
Feminizmus je typicky americké hnutie, kde nie je podstatná každodenná práca s každodennými problémami, ale nárazové, okázalé, šokujúce show. A je možno prekvapujúce, že v americkej spoločnosti je marxizmus stále populárny, napriek historickému zlyhaniu v praxi. Dodnes je na ich univerzitách vyučovaný a rešpektovaný, ako stále perspektívna vízia ľudstva. Aj feministické hnutie je čisto intelektuálne, založené na presadzovaní totalitnej idey bez ohľadu na realitu. Nemôžeme sa preto čudovať, že feministky prebrali tak veľa od komunistických profesionálnych revolucionárov. Obdobne, aj ony tvoria len málopočetné, zato agresívne úderky. Adaptovali si komunistický militantný slovník a zvrátenú túžbu po „okamžitej spravodlivosti“, pochopiteľne bez súdov.
A to sme už len na skok k verejnému lynčovaniu po vzore Divokého západu. Veď aj ich najnovšia kampaň „Me too“ je v podstate verejným lynčom. Obskúrne a nedokázateľné obvinenia údajných „zločinov“ spred desaťročí stačia na úplnú likvidáciu vybranej obete. A sú ich už stovky – patria sem slávne mená hercov ako Dustin Hoffman, Michael Douglas, Steven Seagal, Kevin Spacey, ale aj v Amerike ikonickí televízni moderátori, komici aj politici, ako bývalý prezident Bush. V prípade obľúbeného terča lavičiarov, súčasného prezidenta Trumpa, médiá v titulkoch ohlasujú jeho čerstvú aféru s porno-hviezdou vrátane sumy, ktorú jej údajne vyplatili jeho advokáti za mlčanie a (pozor, tá zvrátenosť!) ako „dôkaz“ pridajú jej list, kde všetky tieto obvinenia ona popiera a vyhlasuje za nezmyselné. Ale lynč pokračuje. Najnovšie sa opäť vyťahuje obvinenie Woody Allena, ktoré už súd zamietol. Ale tu je práve ten komunistický rozmer kampane – nejde predsa o spravodlivosť, ale o odsúdenie vopred vyhliadnutej obete. V okamihu, keď sa to meno objaví na sociálnych sieťach (ani nie v policajnom hlásení!), lavína obvinení, a to aj tých najabsurdnejších, má ohlušiť verejnú mienku.
To by nebola Amerika, aby mnohé „obvinenia“ neboli motivované túžbou po mastnom odškodnom. V rámci feministických bizarností to postihlo aj svetoznámu speváčku Mariah Carey, od ktorej chce jej bývalý šéf ochranky „bolestné“ 221 329,51 dolárov a k tomu ešte extra sumu 511 000 dolárov. Ak si prečítate za čo, pochopíte, že takéto absurdity sú možné len v USA:
„Počas cesty do Cabo San Lucas požiadala Mariah svojho super-ochrankára, aby prišiel do jej hotelovej izby a odniesol nejaké batožiny. Keď prišiel do jej izby, mala na sebe priehľadné negližé, navyše roztvorené. Vraj sa pokúsil odísť, ale trvala na tom, aby odniesol batožinu. Pripustil, že k fyzickému kontaktu nedošlo. Batožinu odniesol…“
Feministky si tentoraz vybrali za terče slávne mená, ale potrebujú dokázať, že „Všetci muži sú násilníci. A to je všetko, čo sú“ (cit. Marylin Frenchová). A na to slúžia zámerne zmanipulované, lživé štatistiky.
A naozaj sú v tejto „Vojne pohlaví“ aj prví padlí – samozrejme, muži.
Feministky, podľa vzoru komunistov, pritom bytostne neznášajú akúkoľvek kritiku ich zvrátenej kritiky. A už vôbec nie vtipy na ich účet. Berú sa smrteľne vážne, až hystericky. Veď aj preto bol ich terčom na Slovensku známy komik Július Satinský, ktorý preto verejne vyhlásil: „Keby mne buchol pod autom nejaký granát alebo by na mňa spáchal niekto atentát, bezpečne to budú feministky.“
Feministky neznášajú námietky
Kým mnohí z nás sa z tých feministických atakov len uškŕňajú a neberú ich vážne, ony naopak tú „vojnu“ berú smrteľne vážne – zajatci sa neberú.
Ako za komunistickej vlády aj najnovšia feministická kampaň vedie niektorých zbabelo k „sebakritike“ s nádejou, že sa tak zbavia neznesiteľného mediálneho ataku. A naopak tí, čo sa odvážia čo i len nesmelo upozorniť, že podstata kampane v kriminalizácii akéhokoľvek kontaktu medzi mužom a ženou (vrátane otvorenia dverí, či pomoci do kabátu) je prehnaná – stávajú sa okamžite terčom brutálnych mediálnych útokov.
To už zažil na vlastne koži herec Matt Damon, lebo si dovolil o podstate kampane zapochybovať.
Britský herec Liam Neeson je preto už poučenejší a hoci sa zastal Dustina Hoffmana, pre istotu nakydal zasa anonymne na všetkých ostatných.
Naopak moderátorovi populárnej „Today show”, televízie NBC, Mattovi Lauerovi nepomohlo ani to, že sa (tak ako kedysi iní pri komunistických čistkách) vehementne zaprisahával vernosťou feministickej ideológii. V pondelok večer na neho napísala kolegyňa udanie a v stredu už bolo po jeho hviezdnej kariére. Lauer pritom za rok štyri krát spovedal vo svojej show známe osobnosti na tému obťažovania a hoci chválil odhaľovačov, dovolil si aj smrteľný hriech – žartoval! On, ktorý bol platený za to, aby jeho show bola zábavná, na tú zábavu doplatil.
Herec James Franco pri preberaní minuloročnej ceny Zlatý glóbus márne vzýval „hrdinky“ kampane proti mužským „predátorom“. Nemal na seba upozorňovať. Vzápätí bol obvinený skupinou herečiek, že ich „harašil“ tým, že im ako režisér ponúkal role prostitútok, či nahé scény.
Pri tej príležitosti vystúpila aj vplyvná černošská moderátora Oprah s priam štátnickým prejavom, kde obhajovala všetky bizarnosti súčasnej feministickej kampane. A keď sa ozval spevák Seal, že veď aj ona bola súčasťou celého show-biznisu a roky sa proti ničomu neohradila, vzápätí už má Seal na krku obvinenie herečky, jeho bývalej susedy. Dovolil si totiž pred dvomi rokmi zasmiať sa na tom, že na susedskú návštevu prišla oblečená ako, no ako pobehlica... A vraj jeho bozk na privítanie bol „vynútený“. Ach, aká hrôza!
Čím ďalej od amerických brehov, tým viac kritických hlasov sa odváži ozvať. Tie v Čechách sú prijímané s porozumením a podporou aj čitateľských ohlasov.
Lenže list stovky vážených francúzskych žien na čele s herečkou Deneuvevou bol už príliš. A tak sa všetky signatárky dočkali obvinenia, že sú „quslingovky“ (odkaz na známeho kolaboranta nacizmu) a ten list vraj podpísali len vďaka tomu, že všetky absolvovali lobotómiu (chirurgické zbavenie časti mozgu). Deneuvevová sa dostala pod taký tlak, že sa o pár dní rozhodla ospravedlniť obetiam znásilnení, hoci o tie v liste vôbec nešlo. List protestoval proti kriminalizácii akéhokoľvek kontaktu medzi opačnými pohlaviami.
Aj komunisti tvrdili, že zastupujú robotnícku triedu a tá na toto samozvané vodcovstvo doplatila. To si uvedomujú aj niektoré ženy a tak vzniklo hnutie Women Against Feminism(Ženy proti feminizmu) šírené na webovej stránke sociálnej siete Tumblr. Tisícky mladých žien sa fotografujú s tabuľkami a nápismi „Ja nie som obeť“ a „Takto vyzerá antifeministka“. Odmietajú feminizmus a ostro poukazujú na to, že feministické hnutie sa stalo jedom pre mladé, moderné a inteligentné ženy.
Samozrejme, že prišiel protiútok. Feministky ovládajúce mainstreamové médiá na tieto stránky a jej fanúšikov okamžite zaútočili. V menej agresívnej verzii existenciu tohto hnutia zatajujú. Tomu sa hovorí presvedčenie dvojakým metrom: na jednej strane fabrikujú obete priam na bežiacom páse a na strane druhej podporujú šikanovanie každého, kto si ich dovolí kritizovať.
Myslia to vážne
Mnoho štúdií sa zaoberalo otázkou, prečo sa židovské obyvateľstvo pod nacistickou okupáciou nevzoprelo evidentnej mašinérii na ich vyhladenie. Najčastejšou odpoveďou aj pamätníkov je, že tomu jednoducho neverili. A rovnako je to dnes. Drvivá väčšina žien feminizmus ignoruje, či dokonca o jeho bizarných kampaniach ani nevie. Muži sa nad predstavou, že im niekto vyhlásil vojnu („Vojnu pohlaví“ vyhlásili feministky už pred desaťročiami), ani nezamýšľajú, neberú to vážne. A robia chybu. Lebo feministky to vážne berú. Ich cieľom je lesbická spoločnosť, aj keby to malo znamenať vymretie danej spoločnosti (preto sa nezaujímajú o materskú dovolenku, či rodinu a nespomínajú deti, okrem kampaní za to, aby si ich mohli ľubovoľne privlasťňovať; mlčaním obchádzajú aj hromadné znásilňovanie žien migrantmi v Európe).
Zdá sa vám to šialené? Asi áno, ale feministky sa poučili. Nezabíjajú mužov priamo, ako vyzývala Solanas. Hlavným orgánom pohlavia je predsa hlava! A touto kampaňou strachu, kedy aj obyčajný pohľad môže byť považovaný za „obťažovanie“, ony vymiškujú z hláv mužov akúkoľvek túžbu po žene. A heterosexuálni milenci si raz budú k svojej láske pýtať povolenie od najbližšej uličnej feministickej komisárky ne-lásky. Ako za komunizmu...
Viacej na Gumurin.blog.pravda.sk