Debata o takzvanom jadre EÚ je v plnom prúde, začíname tušiť, čo to je, koľko to bude stáť a je na čase sa začať pýtať, čo z toho budeme mať. Na tejto otázke nie je nič zlé, naopak, je legitímna, úplne korektná a namieste.

Čo je to jadro EÚ?

Nuž, to presne nevieme. Nevieme, s čím máme súhlasiť, do akého spolku máme vstúpiť, nevieme ani len to, aké kompetencie máme odovzdať. Robert Fico ako hlavný zástanca akéhosi jadra vedie túto diskusiu mimoriadne nekorektne a hmlisto – jadro EÚ je dobré a musíme tam. To je všetko.

Pritom my sme v jadre EÚ, ako sa len v jadre dá byť. Slovensko je členom EÚ, eurozóny, Schengenu, Dublinského dohovoru, OECD, WTO, NATO, Rady Európy, OSN a v ďalších asi 400 medzinárodných organizácií. Sme skrátka všade. A to je dobre, lebo malý národ potrebuje na obhajobu a presadzovanie svojich záujmov medzinárodné pravidlá. Slovom, žiadna iná európska krajina nie je viac v jadre ako my. Kam sa teda hrnie Robert Fico?

Pred pár dňami sa Fico stretol s francúzskym prezidentom Macronom. Robil mu štafáž, asistoval ako poslušný žiačik pri tom, ako Macron tvrdo obhajoval záujmy Francúzska. Nie EÚ, ale Francúzska. Ak by išlo Macronovi čo len trochu o EÚ, bol by ZA jednu zo základných slobôd Európskej únie, a to voľný pohyb osôb – ktorýkoľvek občan EÚ môže ísť kam chce a robiť čo chce a za koľko chce. Lenže práve túto slobodu ide Macron smernicou o vysielaní pracovníkov poprieť. Robert Fico bez čo len náznaku odporu súhlasil s predefinovaním tejto základnej slobody na „boj proti sociálnemu dumpingu“.

Ďalší problém je geopolitické ukotvenie Slovenska. Našimi najbližšími partnermi sú krajiny V4 bez ohľadu na to, kto tam práve vládne. Našou úlohou, ak taká chvíľa nastane, je držať čo najviac pokope a nie ich pustiť dole vodou, len čo si to nejaký slovenský hltač eurofondov zmyslí. Fico sa bez Poľska a Maďarska nemal čo s Macronom stretávať. S tým Macronom, ktorého jediný zámer je obhajoba francúzskych záujmov.

Celé to Ficovo „jadro“ je v tomto momente o slepom poslúchaní a o submisívnom postoji a pomoci veľkým západným krajinám pri obhajobe svojich vlastných záujmov.

Čo nás to jadro bude stáť?

Robert Fico už čo-to prezradil. Na spomínanom stretnutí s Macronom sa nechal počuť, že sa budeme musieť „viac priblížiť k sociálnej či daňovej politike, inými slovami, jadro nás bude niečo stáť“. Takže my sa budeme musieť vzdať našich najväčších konkurenčných výhod? To je od Roberta Fica mimoriadne krátkozraké a pre Slovensko škodlivé. Lebo ak sa týchto našich výhod vzdáme, ako chceme dobiehať západné krajiny v životnej úrovni? Akými konkrétnymi nástrojmi? Západná Európa je totiž okresná liga, čo sa týka mizerného hospodárskeho rastu a výšky verejného dlhu, o dodržiavaní vlastných pravidiel nehovoriac. Obzvlášť Francúzsko je zviazané predpotopným zákonníkom práce a výsledok sú tri milióny nezamestnaných.

Znie pekne, ak povieme, že chceme, aby slovenský robotník zarábal toľko, čo francúzsky. Ale to je chiméra. Klameme sami seba, ak si hovoríme, že to je možné. Realita je taká, že existuje určitá platová úroveň a tú je možné zvyšovať len trhovými silami, nie administratívnymi opatreniami. Napríklad by sme si mohli od zajtra naordinovať minimálnu mzdu ako vo Francúzsku – 1500 €. Veď kto by to nechcel? Mimochodom, to môžeme aj bez jadra. Problém je však v tom, že by sme dve tretiny zamestnávateľov poslali rovno do krachu alebo ilegality (lebo by boli nútení ľudí zamestnať načierno).

Slovensko má na viac. Vieme byť dynamická krajina so super dobrými podmienkami na podnikanie a plnou zamestnanosťou. Lebo to je najlepšia sociálna ochrana – dostatok pracovných miest. Vieme mať najlepší daňový systém na svete (jednoduchý, neutrálny a spravodlivý), vieme odbúrať bariéru medzi nepracovaním a pracovaním a tým dosiahnuť plnú zamestnanosť. A vieme našu krajinu ochrániť pred zneužívaním azylového systému. Všetko to vieme, ale len ak budeme mať voľné ruky. a budeme slobodní v rozhodovaní. Nie, ak odovzdáme ďalšie kompetencie do Bruselu a vzdáme sa ďalšej suverenity. To je od Roberta Fica zlé riešenie, lebo jeho vláda je zamestnaná rozkrádaním eurofondov a inak zíva ideovou prázdnotou.

Existuje teda reálna obava, že submisívne konanie Roberta Fica reálne a trvalo našu krajinu poškodí.

Čo nám to jadro EÚ prinesie?

Priznám sa, neviem. Dodnes som nepočul žiadny konkrétny prínos okrem záhadného tvrdenia, že tam určite musíme byť. Hrabať sa niekam len preto, lebo sa patrí tam byť, a nevedieť, čo konkrétne to znamená, svedčí v prvom rade o komplexe menejcennosti. Našom slovenskom komplexe menejcennosti.

Ale skúsme sa konkrétne zamyslieť nad tým, čo by nám má to nové jadro mohlo priniesť. Viac slobody? Rozhodne nie, veď minimálne jednu slobodu ideme výrazne obmedziť. Viac možností rozhodovať? O kom? Slovensko je malá krajina s primerane malým vplyvom a ak chceme niečo ovplyvniť, tak len cez pákový efekt cez V4, ale práve toho sa Robert Fico zradou svojich partnerov vzdáva.

Viac zákaziek, viac roboty, viac zamestnanosti? Viac peňazí pre našich ľudí? To tiež nie. Lebo o tom, aby našim firmám platili západní objednávatelia viac, sa nediskutuje. Bolo by to aj absurdné, lebo by sme tým popreli akékoľvek trhové sily.

Ostáva viac peňazí, a to vo forme eurofondov. To je jediný predstaviteľný benefit. Viac peňazí, ktoré niekto nejako rozdelí, ktoré podliehajú len minimálnej kontrole a ktoré sú obzvlášť vhodné na korumpovanie našich politikov.

Inými slovami, Robert Fico ide zapredať Slovensko za eurofondy, ktoré on s jeho oligarchami budú môcť rozkrádať. Toto je jediný dôvod, pre ktorý nás ženie do bubliny, ktorú nazýva európske integračné jadro. Ak existujú iné vecné dôvody, vyzývam ho, aby ich čím skôr zverejnil.