Jediný argument Ivana Mikloša, prečo sme museli vystaviť pre Grékov neodvolateľné a bezpodmienečné záruky vo výške 1,15 miliardy € (500 € na každú slovenskú domácnosť) bol: Lebo geopolitika. Geopolitika je cudzie slovo a po slovensky znamená predposratosť.

Dnes, 5 rokov potom, čo Grékov eurozóna „zachraňuje“ a čo Gréci o život „reformujú“, je stav presne taký, aký sme od začiatku predpovedali:

1. Grécky dlh ďalej rastie

2. K moci sa dostala vláda populistov, ktorých sľuby výrazne zvýšia dlhy

3. Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne

Všetko toto bolo od začiatku gréckej krízy, teda od jari 2010 jasné, obzvlášť ekonómovi, akým je Ivan Mikloš. Ivanovi Miklošovi rozhodne nechýbala odbornosť, či znalosť problematiky, jemu chýbala len a len odvaha. Odvaha povedať pravdu a odvaha urobiť správnu vec. Navyše, jeho stranícky šéf, Mikuláš Dzurinda, zbadal parádnu príležitosť, ako sa zbaviť Ivety Radičovej a tiež SaS, a tak tlačili na nás, aby sme hlasovali proti svojmu svedomiu, proti ekonomickej logike a proti Programu vlády.

Všetkým, ktorí mne dávajú pád vlády za vinu, by som rád pripomenul: My sme na nikoho netlačili, aby v nejakej veci hlasoval tak alebo onak. My sme len trvali na tom, že budeme hlasovať v súlade s ústavou, teda podľa nášho vedomia a svedomia. No a keď prišla na rad dvojotázka „ste za zotrvanie vlády“ (boli sme jednoznačne za) a „ste za navýšenie eurovalu“ (boli sme jednoznačne proti), tak sme nedokázali odpovedať jednou odpoveďou a hlasovania sme sa zdržali.

Zodpovednosť za pád vlády nesú Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, lebo dokopali Ivetu Radičovú, aby úplne nezmyselne spojila hlasovania a ona by to mohla konečne priznať.

Tým, ktorí sa pýtajú, čo by sa bolo stalo, keby Slovensko nezahlasovalo za navýšenie eurovalu odpovedám presne to, čo som odpovedal aj vtedy: vôbec nič. Viem, že bruselskí „záchrancovia“ nie sú zvyknutí, keď malá krajina povie nie, pretože háji v prvom rade svoje záujmy a záujmy svojich ľudí. Ale to je tak všetko. Nestalo by sa vôbec nič, tak ako sa vôbec nič nestalo, keď Slovensko ako jediná krajina sa vďaka SaS odmietlo zúčastniť prvého záchranného balíčka.

Pozrime sa, ako vyzerá situácia dnes:

1. Mikloš s Dzurindom sa odtatárili na Ukrajinu a ja nemám najmenší dojem, že by ich nejaká miliarda hore dole trápila, Fica rovnako nie. Veď to nie sú ich peniaze.

2. Grécka vláda na čele s Alexisom Tsiprasom odmieta úsporné opatrenia. Reformy síce sľubuje, avšak nerealizuje, ani len nepredložila vykonateľný zoznam reforiem.

3. Najnovšie grécka vláda požaduje od Nemecka reparácie za škody spôsobené v II. svetovej vojne vo výške 278,7 miliardy eur. Áno, čítate správne takmer 300 miliárd, to je v podstate celý grécky dlh (ten je 325 miliárd eur, čo je 8 krát viac ako dlh Slovenský, pričom Grécko má len raz tak viac obyvateľov ako Slovensko).

5. Po piatich rokoch zachraňovania je grécky priemysel na úrovni 70. rokov, nezamestnanosť je najvyššia na svete a dlh druhý najvyšší. Je úplne zrejmé, že Grécko nemá šancu samostatne prežiť v eurozóne a tiež nemá šancu dlh niekedy splatiť.

6. Začína sa pripravovať tretí balíček vo výške cca 50 miliárd eur, i keď eurohujeri sväto-sväte sľúbili, že nebude. Ak Grécko ostane v eurozóne, tento balíček nebude posledný.

Celá táto zložitá situácia vznikla z troch dôvodov: Po prvé preto, že väčšina politikov (a nie len slovenských) síce hovorí, že koná v záujme svojich voličov, ale nie je to pravda. Ani jeden jediný z tých, ktorí tak horlivo „zachraňovali“ Grécko peniazmi európskych daňovníkov by zo svojich vlastných peňazí neposlal do Grécka ani cent. Ani jeden jediný cent, lebo presne vedeli, že tieto peniaze sú vyhodené von oknom.

Druhý dôvod je ten, že väčšina politikov je stádové a zbabelé zviera a im je ďaleko ľahšie súhlasiť s akoukoľvek blbosťou a obhájiť si to tým, že „16 krajín sa predsa nemôže mýliť“, ako ustáť odlišnú pozíciu.

Tretí dôvod je ten, že politik vám nepovie pravdu do očí. Volič chce byť klamaný a tí, ktorí ho klamú najviac, majú najvyššie preferencie. (Demagóg.sk prednedávnom vyhodnotil, že najviac klamali Fico, Paška, Kaliňák, to zrejme hovorí za všetko)

A tak sa dnes boríme s problémami, s ktorými sme sa boriť nemuseli a čoskoro buď oželieme peniaze, na ktoré sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky alebo vystavíme ďalšie neodvolateľné a bezpodmienečné záruky a problém len odsunieme. Lebo česť a odvaha sa z politiky dávno vytratili.

Preto opakujem, jediné skutočné riešenie je vystúpenie Grécka z eurozóny a ľuďom treba povedať pravdu: celé zachraňovanie bolo zbytočné a my sme prispeli Grékom na 700 eurové dôchodky viac ako miliardou.