Nemecká kancelárka Angela Merkelová chcela pomôcť ľuďom v núdzi utekajúcim pred vojnou. No vyvolala chaos, z ktorého sa Európa bude spamätávať roky – aj to len v prípade, že by sa príval utečencov okamžite zastavil. Kde sa stala chyba?

Ľuďom v núdzi treba pomôcť, to je bezpochyby

Avšak forma a miera pomoci je rozhodujúca. Pomoc, ktorú Nemecko poskytuje, je na jednotlivca až kontraproduktívne štedrá – kto sa dostane do Nemecka, dostane nielen útočisko pred vojnou, ale navyše ubytovanie, vzdelanie, vreckové, zdravotnú starostlivosť... skrátka dobrý život.

Tento „dobrý život“ stojí nemeckého daňovníka tento rok 20 až 30 miliárd eur – pri jednom milióne utečencov je to 20 tisíc eur na osobu.

Za týchto okolností ľudí naďalej pozývať je pokrytecké

Takúto vysokú mieru pomoci vrátane pobytu v Nemecku si nemôže Nemecko dovoliť poskytnúť všetkým, ktorí by o ňu mali záujem, a preto dochádza k selekcii – pomoc dostane len ten, kto naberie dosť odvahy, peňazí na cestu, cestou sa neutopí a podobne. Za týchto okolností ľudí naďalej priamo či nepriamo do Nemecka pozývať je pokrytecké. Ak by Nemci naozaj chceli všetkým pomôcť, poslali by predsa lode alebo lietadlá priamo do Turecka, Pakistanu či Afganistanu...

Forma pomoci, ako ju poskytuje Nemecko – je zničujúca

Lenže potom by prišlo ročne nie milión, ale 10 miliónov ľudí a všetkým je jasné, že to násobne presahuje kapacitné možnosti. Práve preto je forma pomoci, ako ju momentálne poskytuje Nemecko, zničujúca. Ak by však pomoc bola menej hodnotná, namiesto 20 tisíc povedzme len 2 tisíce eur, dalo by sa nielenže pomôcť desaťkrát väčšiemu počtu ľudí, ale logicky by aj dopyt po tejto hodnotou nižšej pomoci klesol. Nastala by možnosť pomôcť všetkým, ktorí naozaj utekajú pred vojnou či prenasledovaním.

Ako to urobiť?

Jednoducho.

Stačí zriadiť utečenecké centrá tam a nie tu. V Turecku, v severnej Afrike, v Libanone. Dokonca by Európska únia mohla prevziať existujúci utečenecký tábor a garantovať v ňom bezpečnosť, čistú vodu, zdravotnú starostlivosť... Samozrejme, nie drahými nemeckými lekármi, ale povedzme sýrskymi.

Za spomínaných 20 miliárd eur by Európska únia mohla takýchto táborov prevziať alebo zriadiť aj desať.

Zároveň by sa nikto netopil a nikto by nebol ohrozený vojnou. To je skutočná solidarita. Pomôcť tým, ktorí to potrebujú, účinným spôsobom a bez toho, aby sme sa na to doplatili.