Každý člen kibucu Sasa, ležiaceho sotva poldruha kilometra od libanonskej hranice, sa stal milionárom. Dolárovým milionárom. Stalo sa to tak, že kibuc sa nedokázal obživiť iba z poľnohospodárstva a preto pred niekoľkými rokmi založil aj priemyseľný podnik. V továrni vyrábajú brnenia pre vojenské vozidlá a obrnené vesty, predovšetkým pre izraelskú armádu – ale postupom času svoje výrobky tak zdokonalili, že ich začali aj vyvážať. Pred niekoľkými mesiacmi potom uzavreli svoj veľký obchod – brnenia a obrnené vesty v hodnote 230 miliónov dolárov bude továreň Palsan zo Sasy dodávať americkej armáde. A pravda, to je iba prvá zmluva. Ak Američania budú so zbožím spokojní – a prečo by neboli? – budú následovať ďalšie zmluvy. A nielen s americkou armádou. Sasa, počítajúca sotva 200 členov, takto zbohatla uprostred svetovej hospodárskej krízy.

Ale ešte zaujímavejšie je, že členov kibucu, z ktorých sa náhle stali milionári, nepoplietlo náhle bohatstvo. Kibuc je – ako je známe – kolektívne hospodárstvo, v ktorom výrobné prostriedky sú v spoločnom vlastníctve a medzi členmi panuje úplná rovnosť. V niektorých kibucoch rovnosť zanikla, členovia dostávajú za svoju prácu diferencované platy, za nákupy platia z vlastných peňazí, platia za zaopatrenie. Ale v Sase sa nič nezmenilo. Ako predtým, stravujú sa v spoločnej jedálni, konajú svoju prácu ako doposiaľ, práve tak organizujú spoločne zábavné programy, práve tak prijímajú spoločne sobotu. „Najkrajšie je, že inženieri a plánovači Plasanu – ktorým za všetko vďačíme – netvrdia, že im za to patrí viac alebo čosi iné, aj naďalej sú rovnakí členovia kolektívu ako doposiaľ,“ hovorí 34ročná Dana Šimoniová, ktorá do Izraela prišla z Talianska a pripojila sa ku kibucu Sasa, pretože sa jej zapáčil kolektívny spôsob života. Opýtali sa 82ročného Šloma Walda, či aj po svojom zbohatnutí má chuť vstať každé ráno o piatej a ísť pásť kravy? „Kravy nemusia vedieť, že ich pasie milionár,“ odvetil Šlomo. „Práca je dôležitejšia než peniaze. Bez práce život človeka nie je život. Bez peňazí žiť možno, hoci je pravda, že je ľahšie žiť, ak sú peniaze po ruke.“

Nuž, peniaze teraz po ruke sú, ale prostý člen kibucu v Sase to v súkromnom živote zriedkakedy pocíti. Kibuc začal stavať novú obytnú štvrť pre mladomanželov, ktorí doteraz žili vo veľmi skromných pomeroch. Kúpili dve nové autá – žiaden luxus, Toyoty – lebo členovia nemajú vlastné vozy, podľa potreby „prideľujú“ kibucské vozy jednotlivým členom a odteraz bude ľahšie vyhovieť žiadostiam. Takto teda žijú, takto sa cítia dobre členovia najbohatšieho kibucu v Izraeli.

Tel-Aviv