Áno viem, musíme byť solidárni s Gréckom. Musíme im pomôcť preklenúť ťažkú dobu a predsa nemôžeme ich nechať len tak napospas samým sebe a nebodaj dodržiavať základné pravidlá (článok 125 Európskej ústavy, podľa ktorého každá krajina ručí za svoje záväzky sama). Tiež viem, že štrukturálne reformy nejdú zo dňa na deň (i keď v Grécku to nejde ani z roka na rok) a pozabudnem na skutočnosť, že Gréci sa do eurozóny dostali podvodom.

Často počúvam, že politika nie je účtovníctvo a že sú vyššie hodnoty ako peniaze (to tvrdia najmä tí, ktorí celý život rozdávali z cudzieho), no dovolím si predsa len spísať a sčítať pomoc, ktorú naši grécki bratia dostali od vstupu do EÚ v roku 1981. Nie je to úplne zanedbateľné:

- Eurofondy - 141 mld. eur

Gréci sú majstri v čerpaní eurofondov a tak ich dostali neporovnateľne viac ako my, konkrétne:

52,0 mld. eur zo štrukturálnych fondov v rokoch 1981 až 2006

20,4 mld. eur zo štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013

8,6 mld. eur na rozvoj vidieka od roku 1981

62,0 mld. eur dotácií pre poľnohospodárstvo od roku 1981

- Prvá "pôžička" Grécku (bilaterálna) - 73 mld. eur

Štedré štrukturálne fondy zrejme nestačili (mimochodom, je preukázané, že čim viac EU-fondov krajina dostane, tým horšie hospodári) a dlhy toľko stúpali, až súkromní investori už neboli ochotní Grécku požičiavať. A tak v máji 2010 nastúpili ostatné krajiny eurozóny, ktoré v rozpore s platnými pravidlami rozhodli, že Grécko dostane ďalšiu pomoc a vznikol prvý balík, ktorého sa Slovensko vďaka SaS nezúčastnilo. Prvá pôžička bola pôvodne na sumu 77,3 mld. eur od členských štátov a 30 mld. eur od Medzinárodného menového fondu (MMF), spolu 107,3 mld. eur. Z nej bolo do vzniku dočasného eurovalu (EFSF) vyčerpaných 72,9 mld. eur (z toho 20 mld. eur MMF) a zvyšok bol presunutý do druhej pôžičky.

- Dlhopisy vykúpené ECB - 45 mld. eur

Situácia v Grécku bola oveľa horšia ako politici boli ochotní priznať a tak začala v máji 2010 Európska centrálna banka (ECB) v rozpore s pravidlami vykupovať grécke dlhopisy. Do dnes vykúpila vo viacerých vlnách odhadom za 45 mld. eur dlhopisov. Odhadom preto, lebo presné čísla ECB tají.

- Druhá "pôžička" Grécku (z EFSF a MMF) - 173 mld. eur

Keďže Grécko je sud bezo dna, nestačili štedré eurofondy, prvá pôžička Grécku a ani výkup gréckych dlhopisov a tak členské štáty, opäť raz v rozpore s platnými pravidlami, išli "zachraňovať" Grécko ďalšími peniazmi. Teraz to nazvali druhá pôžička a samozrejme sa jedná o dar. Štáty eurozóny zaplatia 120,3 mld. eur, k tomu 24,4 mld. eur, ktoré neboli vyčerpané z prvej pôžičky. MMF zaplatí 10 mld. eur (ktoré neboli čerpané z prvej pôžičky) a 18 mld. eur k tomu, spolu 172,7 mld. eur.

- Odpustenie dlhu - 100 mld. eur

Žiaľ, ani všetky vyššie uvedené pomoci nestačili a tak sa vo februári 2012 veriteľské banky "dobrovoľne" zriekli polovice svojich pohľadávok voči gréckemu štátu. Samozrejme, že táto suma zďaleka nestačí a je takmer isté, že súkromní veritelia prídu aj o druhú polovicu svojich vkladov. No na druhej strane plne chápem pohľad gréckeho skromného ľudu: život je ťažký, každých sto miliárd eur je dobrých.

- LTRO úver od ECB - 80 mld. eur

Okrem gréckeho štátu sú na tom zle aj grécke banky, ktorým tiež nikto pri rozume už nechce požičiavať. Ale aj tu sa našiel štedrý darca, ktorý gréckym bankám poskytol takzvané Long Term Financial Operations (LTRO), v našich končinách aj zvané lotroviny. V dvoch vlnách, v decembri 2011 a koncom februára 2012 požičala ECB gréckym bankám celkovo 80 mld. eur, ktoré posunuli gréckemu štátu alebo gréckym podnikateľom. A keďže grécke banky sú dnes na dne, je aj tu smiešne hovoriť o pôžičke. Jedná sa o nenávratnú dotáciu gréckemu bankovému sektoru.

- ELA úver od ECB - 109 mld. eur

Emergency Liquidity Assistance (ELA) je v podstate ešte väčšia lotrovina ako LTRO. Jedná sa o peniaze, ktoré poskytuje priamo Grécka národná banka, teda presnejšie, ktoré tlačí grécka národná banka. Za tieto peniaze sú požadované ešte smiešnejšie záruky a tak ako LTRO, ani ELA úvery nebudú nikdy splatené. Mimochodom, v auguste 2011 boli poskytnuté ELA úvery v hodnote 2 mld. eur, koncom februára to bolo už 109 mld. eur a je predpoklad, že ich objem ešte výrazne porastie. Žiaľ, neexistujú žiadne novšie údaje.

- Záväzok voči TARGET2 systému - 104 mld. eur

Z niečoho musia naši grécky priatelia financovať najväčší deficit platobnej bilancie na svete. Nechcem zachádzať do detailu, pretože Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer System je niečo mimoriadne komplikované a väčšina ekonómov a politikov nemá potuchy o čo ide. TARGET je niečo ako keď hosť v reštaurácii povie "pán hlavny, prosím doneste mi peniaze, chcem platiť". Cez TARGET financujú Gréci svoje importy a najmä Nemci sa síce tešia, ako super dobre im ide export, no neuvedomujú si, že si ho celý platia sami.

Uvedených osem položiek dáva spolu sumu 825 miliárd eur. To je štvornásobok gréckeho HDP a 12 násobok slovenského HDP. Komu to nič nehovorí, Grécko dostalo od európskych spoločenstiev (EÚ, ECB, štáty eurozóny) a od svetových spoločenstiev (MMF, IIF) na každého svojho obyvateľa 76.476 eur. To je ako by každý jeden obyvateľ Grécka, či jedno či dieťa pracujúci alebo dôchodca, dostával po dobu 10-ich rokov slovenskú čistú priemernú mzdu vo výške 610 eur.

Takže zhrniem to. Gréci dostali do daru vyše 76 tisíc eur na každého obyvateľa, aj tak im to nestačí a majú najvyšší dlh v EÚ. Gréci sú oveľa majetnejší ako Slováci, napriek tomu im máme aj my prispievať na ďalšie dary a hovoríme tomu solidarita. Gréci dostali miliardy na infraštruktúru, my nemáme diaľnicu ani len do Košíc, napriek tomu sa diskutuje o ďalšej investičnej pomoci pre Grékov. Gréci skrachovali za posledných 200 rokov päť krát, vždy žili nad svoje pomery, nešetrili a šetriť nebudú a napriek tomu ideme vstúpiť do trvalého eurovalu, z ktorého sa im bude ďalej pomáhať. Bruselskí politici porušili množstvo pravidiel a plytvajú peniazmi daňových poplatníkov. Dokedy ešte máme byť s Grékmi solidárni a máme ich zachraňovať? A kto sa proti tomuto šialenstvu ozve, nie je dobrý Európan, resp. je primitívne vydieraný svojimi koaličnými partnermi.