Ďalšia habaďúra komisie

Migrantská kríza nespadla z neba. Už v roku 2013 prišlo do Európy viac ako 150 tisíc migrantov, toto číslo bolo alarmujúce, no Európska komisia spala sladkým spánkom.

Tým istým sladkým spánkom, ako keď rok predtým Taliansko upozorňovalo, že misia Mare Nostrum, ktorá mala za cieľ chrániť južnú hranicu Talianska, končí, pokiaľ sa nenájde spoločné financovanie. Sladkým spánkom spali „európski lídri“ aj minulý rok, kedy do Európy prišlo už 250 tisíc migrantov.

Zodpovední sa opatrne začali prebúdzať až na jar tohto roku, nie preto, že oproti minuloročným 250 tisíc migrantom hrozilo zdvojnásobenie ich počtu, ale preto, že v Stredozemnom mori sa utopilo tisíc migrantov naraz. Ľudia sa tam topili aj predtým, no v malých dávkach a to sa nedostalo na titulky médií a tak to európskych lídrov netrápilo.

Tak sa v apríli tohto roku, to už dávno chodili depeše, že počet migrantov sa už tretí rok po sebe zdvojnásobí, zmohla EÚ akože na riešenie – povinné prerozdelenie migrantov po Európe. Prvé hlasovanie k migrantom bolo koncom apríla, odvtedy sa opäť dokopy neudialo nič. Okrem toho, že dovtedy mlčiaca Angela Merkelová sa koncom augusta postavila pred novinárov a vyhlásila, že (1) nie je možné uzavrieť 3000 km nemeckej hranice (mimochodom, za uzavretie tureckej 7000 km hranice, ideme teraz platiť Erdoganovi 3 miliardy Eur), že (2) neexistuje strop pre počet udelených azylov a (3) Wir schaffen das (my to zvládneme) spolu s jej Willkommenskultur.

Do tlačovky bol s migrantmi veľký problém, lebo za prvých 8 mesiacov (január až august) ich len do Nemecka prišlo 413 tisíc (čo bolo naozaj veľa, lebo rok predtým to za celý rok bolo 250 tisíc), po tlačovke bol problém ozrutný. Za tri mesiace, teda za september, október a november, prišlo ďalších 550 tisíc migrantov len do Nemecka. Na budúci rok počíta EÚ s tromi miliónmi. Áno, čítate správne, 3 milióny. Ak sa to naozaj stane, začnem si už aj ja myslieť, čo všetci konšpirátori – že sa to deje zámerne a organizovane.

Avšak už konečne sa prebudila Európska komisia a ako prvé začala zvyšovať smiešny rozpočet agentúry Frontex To je tá agentúra, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc EÚ. Jej doterajší rozpočet vo výške 100 miliónov Eur bol skôr vtip ako rozpočet. Len pre porovnanie: Na úplne nezmyselnú (a pre nás škodlivú) poľnohospodársku politiku ide z rozpočtu EÚ suma asi 600 krát vyššia (63 miliárd Eur), na Grécko dali štáty eurozóny len v lete tohto roku dali vyše 800 krát viac (tretia splátka 86 miliárd).

Samozrejme, nebola by to komisia, keby sa nesnažila zároveň si urvať ďalšie kompetencie a tým obmedziť suverenitu členských krajín. A tak pekne pod rúškom ochrany hraníc sa medzi aj rozumnými návrhmi nájde návrh „Komisia bude môcť prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa určí, že situácia na konkrétnom úseku vonkajších hraníc si vyžaduje naliehavé opatrenia na úrovni EÚ. Tým sa umožní, aby agentúra zasiahla a nasadila tímy Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s cieľom zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia na mieste, aj keď členský štát nie je schopný alebo ochotný prijať potrebné opatrenia.“

Ak teda nebude členský štát poslúchať, po bruselský „nebude ochotný prijať potrebné opatrenia“, môže akási agentúra v podstate s nulovou demokratickou legitimáciou zasiahnuť. Toto je presne také isté, ako keď v rámci boja proti terorizmu chce komisia odzbrojiť slušných ľudí s legálne držanými zbraňami.

Je to stále dokola tá istá pesnička: Európska únia zlyhá (1,5 milióna migrantov nie je nič iné ako fatálne zlyhanie európskych politických elít) a v rámci akože nápravy si chce uzurpovať viac kompetencii, pričom EÚ nedokázala narábať a využiť ani len tie kompetencie, ktoré má.

Záverom: súhlasím s navýšením rozpočtu Frontexu (najlepšie na úkor iných položiek v rozpočte EÚ), nech sa aj kľudne premenujú, to nehrá žiadnu rolu. Súhlasím aj s posilnením pozície Frontexu, avšak v žiadnom prípade nie na úkor suverenity členských štátov. Ak si niektorý štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo Schengenskej zmluvy, napríklad Grécko, tak ho jednoducho treba vylúčiť. A nie obmedziť suverenitu všetkých ostatných štátov.