Kde sú tie časy, kedy Nobelovu cenu za mier dostali osobnosti, ktoré "vykonali najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov". Willy Brandt, Lech Walesa, Dalajláma, Michail Gorbačov boli napríklad takými osobnosťami.

Už ocenenie pre amerického prezidenta Baracka Obamu vyvolalo mnoho otáznikov. Obama bol v čase lehoty pre podanie nominácii iba dva týždne vo funkcii, pre bratstvo medzi národmi toho moc nespravil ani dovtedy, ani potom. Možno sa členovia komisie len tešili, že už tam nie je George W. Bush, ktorý prispel k svetovému mieru napochodovaním do Iraku.

Tento rok dostala Nobelovu cenu za mier Európska Únia, čo prinajmenšom možno pokladať za vtip, ako sa vyjadril český prezident Václav Klaus. Že vraj preto, že EU viac ako 60 rokov úspešne bojuje za mier a demokraciu. Mimochodom, Alfred Nobel vo svojom testamente v roku 1895 napísal, že jeho cenu za mier majú dostať osoby. Organizácie nespomínal, zrejme vedel prečo.

Cena za úspešný boj za mier a demokraciu

Áno, treba uznať, že počas existencie EÚ (a jej predchodcov) nedošlo na jej území k ozbrojenému konfliktu. Lenže to je do veľkej miery zásluha NATO a keď v Európe k ozbrojenému konfliktu došlo, na jar 1999 v bývalej Juhoslávii, tak EÚ bola až smiešne neschopná a situáciu riešilo NATO. Otázkou ostáva, či bombardovanie mostov a nemocníc v Belehrade naozaj prispelo k mieru. Rovnako je otázkou, na základe akého mandátu bola niekoľkými členskými krajinami EÚ bombardovaná Líbya.

Dávať cenu EÚ, lebo úspešne bojuje za demokraciu, je čistý výsmech. Európska komisia, ktorá rozhoduje prakticky o všetkom, trpí snáď najviac deficitom demokracie, zato Európsky parlament, ktorý je priamo volený, nerozhoduje prakticky o ničom. Nielen to. O osude EÚ rozhoduje v podstate Merkelová s Hollandom a Junckerom, ktorých nikto nikdy do týchto pozícii nevolil, a keď si grécky premiér Papandreu zmyslel, že demokraticky usporiada referendum o výstupe Grécka z eurozóny, do troch dní premiérom nebol. Práve naopak, EÚ je stále menej demokratická.

Ešte väčší problém ako to, že o EÚ rozhodujú v skutočnosti ľudia, ktorých nikto nikdy nevolil, je to, že títo ľudia nedodržujú platné pravidlá, Európskou ústavou počnúc a Stanovami ECB končiac. Práve nedodržiavanie platných pravidiel viedlo k zhoršeniu finančnej krízy a k masívnym sociálnym nepokojom, ktoré EÚ desiatky rokov nepoznala. Zohľadnila komisia pre udeľovanie Nobelovej ceny za mier aj tento fakt?

Členov komisie menuje nórsky parlament

Predsedom päťčlennej komisie je od roku 2009 Thorbjorn Jagland, ktorý bol od 1992 do 2002 predsedom sociálnodemokratickej strany Nórska, v rokoch 2005 až 2009 predsedom Nórskeho parlamentu a následne, od roku 2009 je generálnym tajomníkom Rady Európy. Ťažko hovoriť o politickej nezávislosti predsedu komisie. Práve o Jaglandovi písal nórsky denník Verdens Gang, že masívne vplýval na troch členov (teda väčšinu) komisie, aby hlasovali za Obamu.

Bohvie ako to bolo tentoraz, fakt je ten, že členov komisie menuje nórsky parlament a všetci sú bývalí poslanci (okrem Berit Reiss-Andersen, ktorá bola štátnou tajomníčkou). Bolo by zaujímavé vedieť, prečo Nórsko neplánuje vstúpiť do EÚ, keď je to taký super spolok. Hlavne, že EÚ udelili Nobelovu cenu za mier. Žeby zo škodoradosti?

Čo je typické pre EÚ, hneď ako bolo udelenie ceny oznámené, začal spor o to, kto pôjde cenu prevziať. Ako prvý sa prihlásil Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu. Keď pochopil, že z toho nič nebude, tak navrhol Barrosa, predsedu Európskej komisie. Do toho sa prihlásila Angela Merkelová, že aj ona by chcela (inak odovzdať cenu pre EÚ do jej rúk by zrejme najviac zodpovedalo realite). Nakoniec možno pôjdu cenu prevziať nejaké deti.

Autor je předseda strany Sloboda a Solidarita

Převzato z RichardSulik.blog.sme.sk se souhlasem autora