Európská únia korumpuje najviac

Korupcia Európskej únie - V Bruseli vznikol byrokratický moloch, ktorý nikdy nepodliehal demokratickým voľbám a dávno sa odstrihol od občanov. Táto mašinéria Európskej únie so 60 tisíc úradníkmi a s 27 komisármi na čele, ktorých občania nevolia, si vystačí úplne sama. Demokraciu nahradila hrou na demokraciu a jediné, čo skutočne prekáža, je volič.

Pre upevňovanie svojej moci si bruselský moloch počas desaťročí vytvoril rafinovaný systém, ktorým korumpuje volených politikov a ktorí tvoria bariéru k občanom. A práve preto je EÚ najväčším zdrojom korupcie.

Odmeňovanie Europoslancov za porušovania pravidiel

Jednou z foriem korupcie je vedomé trpenie porušovania pravidiel, čo je celkom slušné svinstvo, lebo poslanec či komisár sa stáva "spolupáchateľom". Napríklad odmeňovanie poslancov je nastavené tak, že k základnému platu a k náhradám (cca 12 tisíc €) dostane poslanec 300 € za každý deň, ktorý sa zúčastní rokovania parlamentu. Na "zúčastnenie sa" na rokovacom dni stačí, aby sa poslanec podpísal do prezenčnej listiny a to je možné už od 6:45 ráno. Samozrejme nie preto, aby ctení poslanci mohli od siedmej ráno usilovne rokovať, ale preto, aby stihli doobedňajšie lietadlo domov. Všetci to vedia, no bruselský moloch nemá záujem to meniť, lebo práve tí poslanci, ktorí robia tieto nechutnosti, budú čušať ako vši pod chrastou, keď pôjde o zníženie rozpočtu. Zato redaktori, ktorí to filmovali, boli vykázaní z budovy.

Korupcia eurokomisárov po skončení funkcie

O čistú korupciu ide aj v prípade eurokomisárov po skončení ich funkcie. Eurokomisár zarába niečo vyše 20 tisíc € a aby to chudáčik nemal príliš ťažké po skončení funkcie, má nárok na 60 percent tohto platu do doby, kedy si nájde nové zamestnanie (maximálne však tri roky). Väčšina komisárov (25 z 27) vrátane toho nášho, si našla zamestnanie skôr ako po troch rokoch, mnohí dokonca ihneď, no peniaze z Bruselu poberali ďalej a bruselský moloch toto vedome toleruje. Dokáže si niekto predstaviť, že si nejaký bývalý komisár a medzičasom aktívny politik v domovskej krajine (povedzme minister dopravy) bude na Brusel otvárať ústa, keď v rozpore s pravidlami berie 12 tisíc € mesačne?

Korupcia EÚ prostredníctvom eurofondov

Skutočnú a mimoriadne vážnu korupciu predstavujú eurofondy. Okrem toho, že deformujú podnikateľské prostredie (tie, ktoré idú do súkromnej sféry) a sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú, sú najmä najväčším zdrojom korupcie. To je dané (1) sumou, (2) zdrojom a (3) použitím. Sumou preto, že sa jedná o miliardy eur. Zdrojom preto, že pochádzajú z Bruselu a väčšina obyvateľstva ich vníma ako peniaze, ktoré padli z neba, resp. nám ich daroval strýčko z Ameriky a teda aj citlivosť verejnosti na korupciu je v prípade eurofondov výrazne nižšia. No a použitím preto, že často sú to vyslovené hlúposti a zbytočnosti, ktoré sú z nich financované. Veľa krát nájde ukradnutá čiastka efektívnejšie využitie ako tá časť, ktorá ide na oficiálny účel.

Eurofondy pripomínajú situáciu, kedy biely človek doniesol indiánom ohnivú vodu a to najmä kvôli korupcii, ktorú generujú.

Je verejným tajomstvom, že mnoho politikov je priamo zainteresovaných na eurofondoch a to províziami, úplatkami, tichými podielmi na firmách, ktoré ich čerpajú a pod. Tak ako v deväťdesiatych rokoch skorumpovala privatizácia celú generáciu politikov, korumpujú dnes eurofondy až na pár výnimiek všetkých, ktorí o nich rozhodujú.

Eurofondy slúžia ako "držhubné"

Kľúčový problém je v tom, že eurofondy slúžia ako "držhubné" a v tomto zmysle sa vyjadril aj predseda európskeho parlamentu Martin Schulz na svojej návšteve Slovenska, keď neskryte povedal, že si je vedomý obrovského zaťaženia Slovenska kvôli eurovalom a práve preto sa on zasadí za viac eurofondov. To je rovnako čistá korupcia. Slovenskí politici na jednej strane súhlasia s miliardami pre Grécko, španielske banky, Cyprus a pod. a na druhej strane pritečú eurofondy, na ktorých sa môžu slušne nabaliť.

Tunelovanie členských krajín prostredníctvom eurofondov

Bruselskému molochu tento stav samozrejme vyhovuje, lebo týmto spôsobom (milí lokálni politici, vy bude súhlasiť s miliardovými zárukami a inými nezmyslami a zato my prižmúrime všetky oči, keď sa budete nabaľovať na eurofondoch) sa dajú tunelovať členské krajiny, čím sa dostávajú stále viac do závislosti od Bruselu. Preto aj EÚ vo veľa prípadoch rozkrádania eurofondov strčí hlavu do piesku a slovenské zastúpenie EÚ na čele s Dušanom Chrenekom zaryto mlčí.

Rozkrádanie eurofondov chráni rozkrádača a trestá okradnutého

No neostáva to len pritom. Pokiaľ by niekto naozaj chcel riešiť rozkrádanie eurofondov, narazí na zvrátené pravidlá, ktoré chránia rozkrádača a potrescú okradnutého. Keď si nechá nejaká obec spraviť povedzme sanáciu smetiska a zaplatí za to 200 tisíc € a jeden z obecných poslancov, zistí, že išlo o nehorázne predraženú zákazku (čo samozrejme nikoho netrápi, lebo veď spoluúčasť bola len 5 % a zvyšok sú eurofondy), tak nech ho boh chráni, keď na to poukáže. Eurofondy by totiž musela vrátiť obec a nie tá firma, ktorá sa s niekým na ministerstve podelila. A preto obecné celé zastupiteľstvo drží zobák a majiteľ firmy je vysmiaty.

Korupcia rozkladá našu spoločnosť

Som presvedčený, že existuje omnoho viac príkladov, avšak tie uvedené stačia na to, aby bolo zrejmé, že bruselský moloch systematicky korumpuje lokálnych politikov a tým si upevňuje svoju moc. Z Bruselu chodia smernice a nariadenia, ktoré tvoria ľudia, ktorých sme si nikdy nezvolili a ktoré musíme slepo prijať. Národná rada SR, ktorej poslanci boli riadne zvolení a majú skutočný mandát od občanov, môže akurát dodatočne schváliť bruselské výmysly.

Aké je riešenie?

Slovensko v Európskej únii sa musí snažiť o dve veci. Po prvé, eurofondy znížiť o sumu, ktorú platí Slovensko zo štátneho rozpočtu do Bruselu. Keď napríklad máme ročne nárok na eurofondy v celkovej výške 3 miliardy € my sami platíme zo štátneho rozpočtu 1 miliardu €, tak treba tieto čiastky saldovať, čo znamená, že my by sme neplatili do Bruselu nič a zároveň by sme mali nárok už len na 2 miliardy €. Po druhé, všetky eurofondy (s výnimkou nárokovateľných v poľnohospodárstve), na ktoré budeme mať po uplatnení prvého bodu nárok, presmerovať do výstavby diaľnic. Aj tam sa síce kradne, ale to je ľahšie kontrolovateľné.

Samozrejme, nebude to ľahké a nepôjde to zo dňa na deň. Ale sústredeným vyjednávaním sa môžeme k tomuto cieľu aspoň priblížiť a tým utlmiť nielen závislosť od bruselského molochu, ale najmä korupciu, ktorá postupne rozkladá našu spoločnosť.