V poslednom čase, ako sa zvyšuje tlak na rozdeľovanie kvót (utečencov) na jednotlivé stredoeurópske krajiny, objavujú sa stále viac názory o ich kultúrnej zaostalosti, národnom sebectve a rasizme.
Ukážkou je článok Petra Honzejku v českých Hospodárskych novinách (8.9.2015), ktorý tento prístup rozviedol až po ideu „európskych domorodcov“, na čele ktorých stoja takí náčelníci, akými sú Orbán, Fico, Zeman a Klaus.
Kladie si otázku, v čom spočíva kultúrny a intelektuálny rozdiel medzi západnou Európou a Európou domorodcov či indiánov (V4).
Podľa jeho názoru, títo náčelníci, ktorí chcú zachrániť Európu pred inváziou barbarov vôbec nechápu, čo chcú ochraňovať a čo tvorí základný duchovný princíp Európy a jej identitu.
Vyslovuje názor, že títo politici si neuvedomujú, že to, za čo oni bojujú, nie je nič európske, skôr naopak, s čím je západná Európa dokonca v ostrom rozpore.
To, po čom európsky domorodci volajú, nie je nič iné, iba prežitá, anachronická a zaprdená stredoeurópska malosť, ktorá vychádza z dejinnej ublíženosti, že sme museli žiť 40 rokov pod bolševikom, a preto bohatý Západ má povinnosť nás živiť.
Ich boj proti imigrácii nie je ničím iným iba obavou, aby nám západná Európa neznížila dotácie. Naše krajiny nič iné nezaujíma, iba vlastný prospech bez schopnosti vidieť svet aj za svojimi hranicami.
Jeho predstava, na rozdiel od indiánsky chápanej európskej identity, spočíva v tom, že základnou paradigmou, na ktorej sa západná Európa pohybuje, je solidarita, pomoc slabým a utečencom.
Nechcem polemizovať s autorom, z ktorej encykliky si pomohol pri takomto videní Európy, ale zdá sa mi, že je fundovaná, skôr z európocentristických, resp. koloniálnych či neokoloniálnych predstáv, že to MY SME TÍ NAJLEPŠÍ a preto celý svet musí žiť podľa našich predstáv. Je možné, že jeho predstava vyplýva z určitého dlhu (solidarity) západnej Európy, ktorej prosperita a bohatstvo nie vždy bola výsledkom iba vlastných rúk Európanov, ale často sa rodila z drancovania celého sveta.
Musíme priznať, že stredná Európa bola mimo tohto hlavného prúdu a je tak do určitej miery zbavená výčitiek a zodpovednosti za dnešný stav sveta, pretože ani jej politické elity a ani ľud týchto krajín nemá žiadne historické skúsenosti a ani väzbu na praktiky kolonializmu, resp. neokolonializmu.
Nemenej dôležitá je i opačná a vlastná skúsenosť z muslimských výbojov, ktorým sa západná Európa vyhla a ktoré takmer 500 rokov decimovali tento región.
Lesk a bohatstvo Carihradu bol tiež iba výsledkom povinného odvodu „daní“ porobených Stredoeurópanov.
Ak sa pozrieme na Európu z takéhoto nadhľadu, musíme uznať, že pán Honzejk má pravdu a asi skutočne existujú dve Európy, Západná a Stredná, a je teda vhodné brať do úvahy tieto odlišné skúsenosti, aby sme neupadli do pasce „že Poturčenec je horší Turka“. Ak by sme aj eliminovali tieto historizujúce pohľady na Európu, je nutné vidieť, že oni stále existujú, a to najmä v ekonomických rozdieloch, ktoré vytvárajú dve Európy.
Určite ani autor predstavy domorodej či indiánskej časti Európy nemôže opomenúť fakt, že príjmová stránka občanov V4 je významne odlišná od západnej Európy, a preto je neoddiskutovateľným faktom, že ten, ktorý má mzdu 2 000 €m a ten, ktorý má 500 €, majú aj rôzne možnosti solidarizovať sa s ťažko skúšanými imigrantmi.
Je úplne zbytočné v týchto zemepisných šírkach dávať za príklad Boba Geldorfa, ktorý sa rozhodol na základe solidarity ponúknuť v svojich 3 domoch dočasné bývanie 4 utečeneckým rodinám.
Že túto ekonomickú skutočnosť na rozdiel od pána Honzejka si uvedomuje 99 % imigrantov, svedčí aj to, že tento región nie je tou oblasťou, kde by chceli žiť. Veľmi jasne to dokazujú svojimi výkrikmi Deutschland, Deutschland.... Pre život v strednej Európe takú strastiplnú cestu z Afriky či Ázie by určite nepodstúpili.
Či sa nám to obom páči alebo nepáči, obaja si musíme priznať fakt, že dve Európy existujú a preto aj k tomuto novodobému exodusu treba pristupovať aj rozdielne.
Predpokladám, že aj pán Honzejk, práve tak ako aj ja sa zaoberáme týmto problémom iba preto, že obaja chceme, aby EÚ nielen prežila tieto pnutia, ale sa i naďalej rozvíjala na prospech svojich 500 miliónov obyvateľov.
Preto je asi dôležité, aby sme zbytočne nevystavovali EÚ nezmyselným a nezodpovedným politickým elitám, ale aby sme sa snažili demokraticky rešpektovať tieto odlišnosti, a to na oboch koncoch Európy.
Mám však podozrenie, že táto téma je často zneužívaná na vylepšovanie si volebných preferencií a nemá nič spoločné s upevňovaním jednoty EÚ a posilňovaním jej významu vo svete.
Celá kríza je tak výsledkom absencie zdravého rozumu, alebo zlých úmyslov voči EÚ.
Ak však pripustíme, že existujú dva významné rozdiely v chápaní postavenia EÚ, jej cieľa a zmyslu, potom sa nás môže pán Honzejk spýtať, čo by domorodá časť EÚ odporúčala západnej Európe. Podľa môjho názoru, zdá sa mi, že je to veľmi blízke aj všetkým „indiánskym náčelníkom“ by mohlo ísť o nasledovné odporúčania:
I. Sme toho názoru, že tento migračný proces treba urýchlene zastaviť, obnovením ochrany vonkajších schengenských hraníc od čoho sme upustili pod tlakom nezodpovedných a naivných výziev o európskej pripravenosti pomôcť strádajúcim ľudom. Je potrebné dať všetkým zúčastneným na vedomie, že Európa chce tento proces racionalizovať a vytvoriť nevyhnutné podmienky, aby tento proces bol dlhodobo úspešný a spĺňal aj požiadavky a očakávania imigrantov, ako i väčšinovej spoločnosti. Treba si uvedomiť, že migrácia v stovkách tisícov nie je riešením pre nikoho.
Náprava tohto exodusu a prípadné vracanie niektorých ľudí späť nám však ukáže, do akých obrovských problémov sme sa dostali vlastnou nezodpovednosťou.
II. Je nutné sebakriticky zhodnotiť naše politické angažovanie v tomto teritóriu, ktoré je založené na vývoze našej demokracie, a skôr by sme mali uplatňovať prístup, na ktorý sme si už zvykli a ktorý nik nerozporuje, t.j. postoj našej politiky k feudálnej vláde v Saudskej Arábii.
III. Ukončiť hľadanie a vytváranie spojencov, s ktorými by sme mohli zvrhnúť existujúce režimy a implementovať s nimi tam demokracie nášho typu.
Je pošetilé a nebezpečné myslieť si, že ak vytrhneme zopár strán z Koránu, bude toto náboženstvo implementovateľnejšie do európskych štruktúr.
Je potrebné rešpektovať tieto kultúry také, aké sú, za podmienky, že sú schopní aj oni akceptovať nás a naše hranice.
IV. Je nevyhnutné ukončiť bombardovanie a dodávky zbraní do tejto oblasti, pretože práve nálety a bombardovanie sú prvou príčinou exodusu obyvateľov tejto oblasti a vôbec to nie je nedostatok demokracie nášho typu.
V. EÚ môže a musí sa zúčastniť na hospodárskej obnove týchto krajín a tak prispieť k mieru a kľudu v tomto regióne a tým i celého sveta.
Myslím si, že toto je i jadro odporúčaní „indiánskych náčelníkov“ Orbána i nášho premiéra Fica a ďalších, ktorí pod silným a arogantným tlakom Bruselu prezentujú svoje odmietavé stanoviská už dlhý čas.
Skúsme však domyslieť scenár západnej Európy, ktorá považuje postoje strednej Európy za sebecké a rasistické, ktorým chýba empatia a solidarita s trpiacim ľudom.
Odmysliac si teraz, že o osudoch Európy rozhodujú dve krajiny a jej dvaja najvyšší predstavitelia, ktorí sa usilujú vliať optimizmus do uvítania 800 tisíc imigrantov, tak z hľadiska demokratických princípov a chodu EÚ je takýto prístup slušne povedené nešťastný.
Predstavme si, že v EÚ je už 800 tisíc imigrantov a že pre budúci rok na základe našej solidarity prídu ďalšie 2 milióny, potom ďalších 5 miliónov, potom 10 miliónov, komu tým však pomôžeme?
Rozpad Európy pri takomto vývoji je neodvrátiteľný. Čo je na tom zlé je to, že nielen nepomôžeme svetu riešiť niektoré problémy, ale krízu v tomto regióne iba rozšírime aj na európsky kontinent.
Nepomôžeme ani nešťastným ľuďom, ktorí prirodzene túžia po lepšom živote, ale nenaplníme ani ľudské pohnútky tých, ktorí by chceli z lásky k blížnemu podeliť sa o svoje bohatstvo, či sociálne výhody a byť s nimi solidárni.
Čo by však bolo najhoršie, že nielen oslabíme EÚ, ale ju aj zlikvidujeme.
EÚ je však stále pre stovky miliónov občanov zemegule úspešným svetadielom a reálnym projektom, ktorým ukazuje, že môže žiť väčšina jej obyvateľov na slušnej úrovni.
Dúfam, že o takýto čierny scenár neusiluje ani autor európskych domorodcov, ani pani Merkelová a ani pán Holland.
Vízie pani Merkelovej, že Nemecko vie prijať 800 tisíc migrantov bez toho, že by muselo zvýšiť dane..., že pani Merleková je hrdá, že imigranti nechcú ísť nikam inam, iba do Nemecka... sú postoje, ktoré musia posúdiť nemeckí občania.
Skutočnosť, že tento rok bolo zaznamenaných vyše 350 útokov na ubytovne imigrantov, ukazuje, že jej názory nezdieľajú všetci občania a bude musieť preveriť svoje názory v demokratickej diskusii, a to aj vtedy, keby jej kritici pochádzali len z niektorých povojnových emigračných vĺn z indiánskej oblasti strednej Európy.
Určite demokraticky zmýšľajúci ľudia, a to aj tí s empatiou a s vnútorným presvedčením, že solidarita je nevyhnutná súčasť našej kultúry, musia byť však ostražití, aby nechcené, ale veľmi reálne dôsledky tohto exodusu nemohli ospravedlniť našu hlbšiu vojenskú angažovanosť v tejto oblasti s cieľom nastolenia spriatelených demokratických vlád.
Predstava, že by EÚ vyslala vlastných vojakov proti asádovskej armáde, alebo proti antiasádovským demokratickým jednotkám, alebo proti Islamskému štátu a vlastní občania dajú prednosť imigrácii a jazykovým kurzom v Nemecku.... je šialená a nezodpovedná.
Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že stredoeurópske krajiny sú malé a politicky a vojensky nevýznamné krajiny pri určovaní stratégie EÚ, a preto netreba brať ohľad na ich indiánske názory. Demokracia je však aj o tom, aké možnosti a práva má aj menšia a menej významná časť spoločnosti. A to musí platiť aj pre celú EÚ.
Prehliadanie názorov indiánskej časti Európy, resp. znevažovanie jej vlastných skúseností môže viesť iba k jej apatii a k nespokojnosti, ktorá sile EÚ nič nepridá. Skôr naopak!
EÚ, resp. Nemecko a Francúzsko môžu použiť aj grécky scenár pri dnešnom exoduse, ktorý je však plný arogancie a domýšľavosti. Aj títo politici by mali vedieť, že takýto prístup nie je ničím iným, iba štepením vírusu, ktorý môže byť pre tento kontinent smrteľný.
Štáty začlenené do EÚ boli a sú doteraz silné pre jej demokratické pravidlá, ktoré sú založené na tom, že nielen všetky štáty a občania niečo musia, ale že títo občania a tieto štáty aj otvorene a z vlastného presvedčenia to chcú.