Zamyslel sa niekto, prečo Nemecko najviac platí na eurozónu? Zvykne sa argumentovať exportom, no v skutočnosti si Nemci platia export sami, lebo v rovnakom objeme rastú pohľadávky Nemecka voči južným krajinám. Čo je teda skutočný dôvod?

Koncom augusta tohto roku ma nemecký denník Die Zeit požiadal napísať článok o tom, ako záchranné balíky ruinujú Nemecko. Pomerne rozšírené je tvrdenie, že spoločná mena je cena za zjednotenie Nemecka a nájdu sa hlasy, ktoré tvrdia, že záchrana eurozóny je účet za druhú svetovú vojnu.

Jedno ako, fakt je ten, že nemecká kancelárka spravila zo "záchrany" eurozóny všetkému nadriadenú štátnu doktrínu, keď vyhlásila, že "záchrana eura je bez alternatívy". Je to rovnako hlúpe tvrdenie, ako to, že "16 krajín sa predsa nemôže mýliť", len oveľa, oveľa drahšie.

Najnovšie udalosti

Včera ráno skončilo v Bruseli stretnutie ministrov financií. Po 12 hodinovom rokovacom maratóne, bez dohody a bez úspechu. Prvý problém je, že Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý aspoň trochu ctí dohody, nechce súhlasiť, aby bola opäť raz predĺžená doba, do ktorej má Grécko dosiahnuť deficit 120 percent. MMF trvá na roku 2020, Euroskupina navrhuje rok 2022, pričom je nad slnko jasnejšie, že to bude výrazne neskôr. Druhý problém je, že akýkoľvek odklad bude stáť najmenej 30 miliárd Eur (podiel Slovenska 300 miliónov) a tretí problém je, že "záchrancovia" sa boja priznať, že Grécko bude potrebovať ďalšie odpustenie dlhov.

A tak "záchrancovia" vymysleli, že Grékom znížia úroky z 1,7% na 0,9%. Samozrejme, že nie na pôžičky od súkromných bánk, ale na pôžičky z prvého záchranného balíka, čiže na peniaze, ktoré nedobrovoľne poskytli daňovníci eurozóny (Slovensko sa vďaka SaS prvého záchranného balíka nezúčastnilo). Problém je v tom, že Taliansko a Španielsko (ktoré sa samé nachádza v obrovských problémoch) si museli požičať za 5%, aby tieto peniaze posunuli Grécku za 0,9%.

Áno, je to zvrátené, ale taká je medzičasom celá eurozóna. Divadlo však nekončí. Niekto totiž vymyslel, že straty, ktoré vzniknú Španielsku a Taliansku z negatívneho úrokového rozdielu, bude hradiť - hádajte kto? No predsa Nemecko.

Keď budú "záchrancovia" takto ďalej pokračovať, môže sa stať, že Nemecko povie "stačilo" a bude sa porúčať z eurozóny. Medzi odborníkmi sa táto úvaha stáva "salonfähig" a pripravujú sa aj rôzne projekty pre dobu po euru, napríklad Guldenmark, ktorú navrhuje prof. M. Kerber z Technickej univerzity Berlín.

Práve Markus Kerber a spolu s ním viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl a Juraj karpiš z Inessu, vystúpia na pondelkovej konferencii s názvom "Malo by Nemecko opustiť eurozónu?"

Konferencia sa koná v Liberálnom dome dňa 26. novembra o 16tej hodine, tlmočenie je zabezpečené. Kto má záujem poprosím, aby sa zaregistroval tu, počet miest je obmedzený.