Európska únia v stredu predstavila svoje energetické a klimatické ciele na rok 2030. Ich hlavnou časťou je redukcia emisií. Zatiaľ čo do roku 2020 chce Európska únia zredukovať emisie o 20% oproti roku 1990, do roku 2030 majú byť nižšie až o 40%. Tento cieľ je však možno až priveľmi ambicózny a jeho plnenie veľmi výrazne oslabí konkurencieschopnosť Európskej únie. Európska únia však našťastie odborníkov svojimi cieľmi v energetickej politike trochu prekvapila. Ich nesmelosť značí nepriame priznanie zlyhania súčasnej politiky.

Európska únia a energetická politika

Európska únia si na rok 2030 určila cieľ vyrobiť minimálne 27% všetkej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ide o zvýšenie z 20% na rok 2020. No má to dva háčiky. Po prvé, odborníci čakali oveľa ambicióznejší cieľ, niektorí až na úrovni 40% energie z obnoviteľných zdrojov. Hlavnou zmenou však je, že tento cieľ nebude záväzný pre jednotlivé krajiny. To je zásadný obrat oproti súčasnej situácii, keď plánovaný 20-percentný musí splniť každá jedna krajina EÚ.

Európska únia tiež nestanovila žiadne konkrétne ciele pre energetickú efektivitu ani pre pohonné hmoty. Podobne ako pri obnoviteľných zdrojoch, aj tu ide o nepriame priznanie vlastnej viny. V plánovanej stratégii neboli spomenuté ani žiadne regulácie ohľadom bridlicového plynu. To síce nepoteší mnohých ekológov, no určite to pomôže nižším cenám energií a výkonnejšej ekonomike.

Čo znamenajú kroky Európskej únie

Odklon od súčasného smerovania Európskej únie netreba brať na ľahkú váhu. Je to dôkaz toho, že sa Európska únia napriek svojej byrokratickosti a ťažkopádnemu rozhodovaniu dokáže prispôsobiť zmenám.

Chýbajúce ciele pre pohonné látky sú napríklad výsledkom dlhodobej kritiky biopalív. A tak ako Európska únia ustúpila v energetických cieľoch, bude v prípade pozitívneho výsledku v eurovoľbách možné zmeniť aj jej ostatné škodlivé politiky.

Zdroj