Europoslanci nedávno na seminári v Bruseli opäť raz rokovali o nezamestnanosti a obzvlášť o nezamestnanosti mladých. Účastníci tohto semináru opakovali typické frázy o tom, ako je potrebné lepšie prepojiť vzdelávanie s pracovným trhom a ako je vysoká nezamestnanosť veľkým problémom. Okrem toho však vyzývali mladých aj k tomu, aby vzali za svoj profesný život väčšiu zodpovednosť. Vzhľadom na to, že EÚ a aj mnohí z týchto europoslancov presadzujú presný opak, je to však absurdné.
Europoslanci proti nezamestnanosti
Ako na diskusii vyhlásila europoslankyňa Danuta Jazlowiecka:
„Musíme podporovať motiváciu mladých ľudí a naučiť ich, ako byť zodpovedný za svoj profesný život.“
Europoslankyňa tiež zdôraznila, že mladí ľudia musia vedieť, že keď chcú v živote niečo dosiahnuť, je to možné.
S tým súhlasila aj česká poslankyňa Európskeho parlamentu Martina Dlabajová. Tá okrem toho zdôraznila, že v EÚ sa dnes nachádzajú približne dva milióny pracovných miest, ktoré nie je možné obsadiť kvôli nesúladu medzi ponukou a dopytom.
Táto istá europoslankyňa však tiež nedávno v Európskom parlamente predložila správu, ktorá v mnohých smeroch zodpovednosť mladých ešte viac zníži.
Vyzývala totiž k ďalšiemu centrálnemu plánovaniu a prerozdeľovaniu – napríklad vytvorenie „preukazov gramotnosti“ pre nezamestnaných, väčšia podpora programov ERASMUS+ a EURES a tiež napríklad vyzývala k „rozvíjaniu podnikateľského ducha“, pod čím myslí rôzne „podporné opatrenia“, teda opäť ďalšie prerozdeľovanie.
Do očí bijúce rozpory
To, že si europoslanci protirečili, im však zjavne veľmi neprekážalo. Všemožné programy Európskej únie na „podporu“ zamestnanosti mladých totiž mladých od zodpovednosti ešte viac odrádzajú.
Namiesto spoliehania sa na vlastné schopnosti sa totiž títo mladí uchyľujú k umelo vytvoreným pracovným miestam, kde sú izolovaní od reálneho trhu a reálnych potrieb zákazníkov.
A tí, ktorí chcú byť zodpovední aj napriek tomu, to majú ešte ťažšie. Prostredníctvom vysokých daní totiž musia odovzdávať stále väčšiu časť svojich príjmov na podporu byrokratických programov.
O čo viac teda europoslanci mladým „pomáhajú“ k nezávislosti, o to menej mladí nezávislí sú a môžu byť.
Převzato z Sulik.sk se souhlasem autora