Viac ako 10 000 žien zaplnilo štadión v Ramallahu - iba niekoľko desiatok metrov od hraníc Jeruzalema – aby sa pozrelo na prvý medzinárodný zápas palestínskeho ženského tbalového národného mužstva, ktoré nastúpilo proti ženskej reprezentácii Jordánska. Medzi divákmi boli mladé dievky i staršie ženy, študentky i sedliačky. Prišli zo severu od Dženinu i z juhu od Hebronu a prirodzene aj z východného Jeruzalema. Na tribúne, vyzdobenej obrazmi Jasíra Arafata a jordánskeho kráľa Abdallaha zasadli predseda Palestínskej fedreácie športu Džibril Radžub, predseda palestínskej vlády Salam Fayad, zástupkyňa medzinárodnej fotbalovej federácie FIFA, arabský poslanec izraelského parlamentu Ahmed Tibi a mnoho ďalších čestných hostí.

„Toto zhromaždenie symbolizuje oslobodenie palestínskej ženy,“ povedal Džibril Radžub. „Na celom arabskom svet nenájdete ešte jedno miesto, kde by na športovej udalosti bolo prítomných desaťtisíc žien.“ Celé obecenstvo zaspievalo palestínsku hymnu „Biladi, biladi“ („Vlasť moja, vlasť moja“) a zápas začal. Zpomedzi 22 hráčok oboch mužstiev mnohé mali hlavu prikrytú tradičným „hidžabom“. Jordánska reprezentantka Hala Alkarin, ktorej hlavu prikrýva „hidžab“ tak tesne, že ani vlások z neho nevyčnieva, hovorí, že jej „hidžáb“ je veľmi pohodlný, „vôbec mi neprekáža pri hlavičkovaní“.

V 7. minúte padol prvý gól - a bol to vlastný gól palestínskej obránkyne. Obecenstvo si prirodzene veľmi prialo víťazstvo domáceho mužstva, ale ani vlastný gól mu nezkazil náladu a naďalej nadšene povzbudzovalo Palestínčanky. Trenér Abdallah Nadžar to prijal dokonca s humorom: „Všetko je naše: štadión je náš, hráčky sú naše, lopta je naša, takže je celkom prirodzené, že aj prvý gól – vlastný – je náš.“ „A kedy budete hrať s izraelským družstvom,“ opýtal sa ho prítomný izraelský novinár. „Až nadíde mier,“ odpovedal Nadžar. „Potom budeme hrať aj s izraelskými susedkami.“

Vedúca jordánskej delegácie, Lina al-Abdalat rozprávala novinárom, že vedúci predstavitelia Jordánska podporujú ženský fotbal. Patrón ženského reprezentačného družstva je kráľov brat princ Ali a každej hráčke reprezentačného družstva hradí kráľolvský dvor štúdia na univerzite. Pravda, ženský fotbal – a ženský šport vôbec – má v arabskom svete aj svojich odporcov. Džibril Radžub uviedol, že niekoľko šejchov a imamov (kňazov) žiadalo zrušiť ženský fotbal, „avšak ja som im oznámil, že nikomu nedovolím, aby sa do tejto veci vmešoval“. Podľa Radžuba, „v otázke ženského fotbalu a na ihrisku neexistuje Fatah, Hamas či Džihád – existuje iba Palestína“. A dokonca palestínska samospráva v tejto záležirosti nie je oddelená ani od izraelských Arabov: v palestínskej reprezentácii je niekoľko hráčok izraelského arabského družstva Sachnin – ktoré je, mimochodom, majstrom ženského fotbalového majstrovstva Izraela.

Kým prebiehali tieto rozhovory, zápas skončil. Konečný výsledok bol 2:2. Jordánčanky vstrelili vyrovnávajúci gól v poslednej minúte zápasu. „Zápas sa skončil nerozhodne, zvíťazili však v ňom arabské ženy,“ zhrnul udalosť Džibril Radžub.

Tel-Aviv