Nejakému ministrovi vyčítajú, že pokiaľ ide o prísun peňazí zo štátnej pokladnice, uprednostňuje kraj, z ktorého pochádza. Neviem, čo je na tom zlé. Neviem, prečo niekomu prekáža, že niekto má rád svoj rodný kraj.

Veď aj v piesni sa spieva „rodný môj kraj/ zo všetkých najkrajší/ si môjmu srdcu najdrahší/ len teba mám“. Prečo by si to nemohol spievať aj minister? A hneď ako dospieva, poslať do rodného kraja pozdrav vo forme finančnej dotácie. Prečo by mal peniaze posielať niekam, kde nikdy v živote nebol a možno sa ta ani nikdy nepozrie. Akú môže mať istotu, čo na takom mieste s jeho peniazmi porobia, ako s nimi naložia a či sa mu vôbec poďakujú, keď tam nikoho nepozná a možno ani nevie adresu, kam by mal peniaze poslať. Pravdaže, každý sa niekde narodil a niekde vyrastal a niekde chodil do školy a má krásne spomienky a aj pocit zadosťučinenia, ak sa z často skromných pomerov prepracoval až na ministerstvo, dokonca do jeho čela. Čo by si pomysleli jeho krajania, jeho spolužiaci, jeho príbuzní, keby si na nich nespomenul? Riadne by ho ohovorili, nikdy by mu to nezabudli a je celkom možné, že by sa v rodnom kraji už viac nemohol ukázať.

Ale aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, lebo na spravodlivosť sme tu veľmi citliví, bolo by treba vyberať ministrov nie podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, odkiaľ pochádzajú. Skrátka, každý člen vlády by mal byť z iného kraja, aby sa na každý kraj ušlo. Ak je viac ministrov, ako krajov, treba uvážiť, čo by bolo užitočnejšie. Či zrušiť ministerstvá, alebo rozšíriť počet krajov. Ak by bol počet ministerstiev totožný s terajším počtom krajov, je jasné, že by sme museli zrušiť niekoľko ministerstiev a to by bol problém. Čo by politici, ktorí sa vyslovene hodia na to, aby boli ministri, robili? Len tak by sa povaľovali? A nebola by to škoda? Myslím, že to musíme riešiť tak, že počet krajov bude totožný s terajším počtom ministerstiev. Ak je ministrov, povedzme, sedemnásť, musíme mať rovnaký počet krajov. Môže sa stať, že niektorý minister sa narodil a prežil detstvo na pomedzí dvoch krajov. V tom prípade by mohol mať na starosti oba a ďalší minister by musel dávať pozor, či dotyčný rozdeľuje peniaze spravodlivo, teda rovným dielom medzi obidva kraje.

Pri takomto systéme, myslím, že veľmi efektívnom, vynára sa len jedna zatiaľ nezodpovedaná otázka. Z akého kraja by mal byť premiér. A či by premiér mal vôbec odniekiaľ byť? Lebo je jasné a celkom pochopiteľné, že ak bude odniekiaľ, tak bude podporovať tých svojich. Tento problém treba ešte doriešiť. Zatiaľ nie je jasné ako. Boli tu návrhy, aby bol premiérom politik zo zahraničia, ktorý by tu hosťoval, ale pochybujem, že by Európska únia bola ochotná až natoľko zasahovať do našich vnútorných záležitostí. Iba ak by premiér nebol z krajín EÚ. Uvidíme.

(Psáno pro Týždeň)