Jedna pani, kdesi v Austrálii, alebo kde, išla k lekárovi, pretože ju začal svrbieť nos. Cítila, že niečo nie je v poriadku, často kýchala a pritom nebola prechladnutá, čosi ju v nose tlačilo a neboli to, s prepáčením, sople. Pravdaže, veď, s prepáčením, sople netlačia, ale vytekajú z nosa von.

Lekár bol prekvapený. Pozrel sa jej do nosa a nechcel veriť vlastným očiam ten skúsený otolaryngológ. Zbadal, že pani má v nose cudzí predmet, ktorý tam nemá čo hľadať. Prizrel sa lepšie, už ho k tomu nenútila len profesionálna povinnosť, ale aj celkom obyčajná ľudská zvedavosť, a narazil na tvrdý predmet. Opatrne ho panej z nosa vybral a ukázalo sa, že ide o osem centimetrov dlhý úlomok zo zubnej kefky, teda z rúčky kefky, samotná kefka v nose nebola.

Pacientka bola tiež prekvapená, nečakala to. Ale po chvíli uvažovania a spomínania podala takéto vysvetlenie celej záhady. Pred časom si ráno v kúpeľni umývala zuby, okolo išiel manžel a nechtiac do nej drgol, kefka jej vypadla z rúk, v umývadle našla jej prednú časť, ale rúčku hľadala márne, nenašla sa ani v kúpeľni, ani nikde inde v byte. Teraz je to jasné, bola v jej nose, do ktorého sa dostala po manželovom drgnutí.

Pozrime sa na celú kauzu trochu podrobnejšie. Predovšetkým je veľmi, ale veľmi nepravdepodobné vysvetlenie tohto úkazu. Pani si ráno čistila zuby v kúpeľni. Tomu sa dá veriť. Podozrivejšia je už zmienka o tom, že manžel šiel okolo. Prečo šiel okolo? Chcel ju kontrolovať, či si umýva zuby? Alebo šiel okolo len tak? Je nepravdepodobné, aby manžel šiel okolo umývadla, keď pred umývadlom stojí manželka a čistí si zuby. Naopak. Ak je manželka v kúpeľni, manžel má konečne chvíľu času pre seba a môže robiť užitočnejšie veci, ako chodiť okolo umývadla. Môže si vybavovať súkromné telefonáty, môže si nepozorovane prihnúť z dobre ukrytej fľaše alkoholu, môže čítať noviny. Je málo takých chvíľ, keď si muž môže robiť doma čo chce. Jedna z nich je, keď je žena v kúpeľni. Pokiaľ ma pamäť neklame, vtedy žena do kúpeľne nikoho nepustí, to je zasa jej privilégium a nemyslím si, že by sa ho vzdala.

Takže ako to bolo? Môžeme len fabulovať, pretože žena sa zjavne usilovala zahrať celú vec do autu. Umývala si ráno zuby. Tomu sa dá veriť. Manžel vtrhol do kúpeľne. Možno aj vylomil zamknuté dvere. Otázka znie – prečo? Chcel si tiež umyť zuby a už nemohol vydržať? Ťažko. Skôr sa natíska podozrenie, že bol rozzúrený. Prečo, to je vedľajšie. Bol rozzúrený, vtrhol do kúpeľne, kde si manželka umývala zuby a vrazil jej časť zubnej kefky do nosa. Je možné, že jej ju chcel vraziť inde, ale netrafil. Žena si chcela kefku z nosa vytiahnuť, ale nešlo to. Pretože jej to bolo nepríjemné, otáľala s návštevou lekára, až kým si nevymyslela prijateľnú, podľa nej, výhovorku.

Lekára možno presvedčila, ale nás nie. Tiež si čistíme zuby, tiež máme kúpeľne, tiež žijeme v manželstvách a vieme svoje. Rodina je základ spoločnosti.

(Psáno pro Týždeň)