Včera som išiel po ulici, alebo počkajte, možno to bolo predvčerom, ale nie, asi to bolo včera, pretože pršalo, predvčerom nepršalo, hoci hlásili, že bude pršať, ale zase im to nevyšlo, ako to už býva, napríklad v televízii jeden meteorológ dlho hovoril, aké bude počasie o mesiac, hovoril podrobne a súvislo a keď dohovoril, moderátorka sa ho opýtala, ako bude zajtra a on povedal, že uvidíme, takže takto, teraz momentálne neviem, čo som vlastne chcel povedať, ale je možné, že si spomeniem, čoraz častejšie sa mi stáva, že náhle zabúdam, čo som chcel povedať, myslel som si, že je to vekom, všetci hovoria, že vekom človek stráca pamäť, ale Fero mi povedal, že ak neviem, čo som chcel povedať, tak som vlastne nechcel povedať nič, lenže Ferovi ja neverím, v sedemdesiatom treťom ma pozval na narodeniny k nemu domov a keď som ta prišiel, tak nebol doma, vraj musel náhle odísť, ale ja si myslím, že buď na to zabudol, alebo sa na to vykašľal, pretože sa mu nechcelo hostiť všetkých ľudí, čo si napozýval, lebo pred jeho dverami sa nás zišlo asi osemnásť a všetci boli pozvaní, niektorí priniesli aj dary, ozaj, na toto som si spomenul, keď som v jednej reštaurácii videl na jedálnom lístku napísané, že vraj dary mora, to akože more nám to darovalo a my si to v tej reštaurácii máme objednať, lenže aké dary, keď to stálo asi sedemstopäťdesiat korún, čiže more to darovalo tej reštaurácii a oni to, svine, predávajú za také nehorázne prachy, jasné, že keď bude euro, tak to bude menšia suma, ale to len naoko, lebo to treba násobiť minimálne tridsiatimi piatimi, takže je to, vieme to už teraz, pekný švindeľ, čo zase na nás chystajú, ako keby nestačilo, že už majú nahrabaného dosť, aj nemci, aj ostatní, schválne píšem nemci s malým n, viem, že sa to píše s veľkým, ale pripomíname si Povstanie (veľké P) a vieme o nemcoch svoje, ako nás tu utláčali, likvidovali a ako ich oficieri pritom vyhrávali na klavíri, ako keby nič, Rusi (píšem s veľkým R) na klavíri nehrali, hrali na harmonike, je to taký skromnejší klavír tá harmonika s klávesami, o tej s gombíkmi už ani nehovorím, mimochodom, jeden mladík do mňa vrazil v električke a odtrhol mi gombík akurát na rázporku, lebo ja tam nemám zips, bojím sa, že by som si ho mohol pricviknúť, takže tam mám gombíky, lebo keď si ho pricviknete, tak to vraj veľmi bolí a zasekne sa to, teda zips že sa vraj zasekne a viete si predstaviť, čo potom, teda vlastne, potom už v podstate nič, lebo keď máte na vtákovi zips, veľa vody s ním nenamútite, iba ak by ste sa chceli živiť tým, že to budete ukazovať v nejakom zábavnom programe v televízii neskoro v noci, aby to nevideli deti, hoci práve deti by to najviac zaujímalo, inak som za to, aby u nás bolo menej bohatých ľudí, lebo ako k tomu my prídeme, že niekto je bohatý a iný, keď si chce prilepšiť, tak aby ukazoval vlastného vtáka so zipsom. Tak toto mi napadlo, keď som išiel včera po ulici. Uvidíme zajtra.

(Psáno pro Týždeň)